Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2008-2009 - Acta Ethnologica Danubiana 10-11. (Dunaszerdahely-Komárno, 2009)
Tanulmányok - Domonkos Ottó: A kovácslegények szokásainak újabb forrásai: névvétel - Namenkauf (Összefoglalás)
Acta Ethnologica Danubianu 10—11 (2009), Komárom—Komárno • /J* Novšie pramene k zvykom tovarišov (kupovanie mena - Namenkauf) Ottó Domonkos V cechových zvykoch tovarišov je z viacerých remeselných odvetví známy opis oslobodenia učňov, „krstenia“, „zasvätenia“. Vieme, že učeň, ktorý bol oslobodený, postúpil o stupeň vyššie v cechovej hierarchii, už nemohol chodiť po ulici v spoločnosti učňov, ale aj medzi tovarišov sa mohol ako plnoprávny člen zaradiť až po tzv. pasovaní' za tovariša. Dovtedy bol považovaný za „mladíka“ (Junge), „polomládenca“ (Halbgesell). O zvykoch pasovania, ich rozšírenosti a o hmotných pamiatkach, ktoré sa k nim viažu, sme si doteraz mohli vytvoriť najucelenejší obraz u tkáčov na základe prameňov zo 17.—19. storočia. Pokúsili sme sa poskytnúť o nich prehľad spolu so sporadickými a neúplnými údajmi aj o mnohých iných remeslách (Domonkos 2000, 160). Vo zvykosloví tvoria samostatnú skupinu obrady dávania, kupovania mena (Namenkauf). Vo svojej citovanej práci som zhrnul naše doterajšie poznatky o zvykoch z 15.-19. storočia a ich stredoeurópskych súvislostiach. Uvedomujem si, že obsiahnuť takéto rozsiahle časové obdobie je snáď odvážne, ale robil som to v presvedčení, že aj iní môžu prispieť novými poznatkami a môžeme tak získať čoraz ucelenejší obraz o stredoeurópskych kontextoch cechového života. Na druhej strane môžu sa objaviť aj nové pramene, ani nehovoriac o bohatom materiáli v archívoch a múzeách na územiach mimo dnešného Maďarska. Šťastnou náhodou som aj ja sám objavil významný prameň, súvisiaci so zvykom dávania mena u kováčov. Kováči podkúvači (Hufschmied) v Somlóvásárhelyi vo Veszprémskej župe dostali listinu o privilégiách roku 1671, artikuly tovarišov vydal samotný cech v 18. storočí. Krstenie O lokalite Somló—Vásárhely napísal Elek Fényes v roku 1851 nasledovné. Leží pri južnom úpätí vrchu Somló, z obyvateľov je 1728 katolíkov, 20 reformovaných a 10 židov. Na potoku Toma pracujú prosperujúce vodné mlyny. Okolo stredu vrchu sa rodí najlepšie víno. „Béla IV. ho spolu s panstvom, ktoré k nej patrí, daroval mníškam na Zajačom ostrove [dnes Margitin ostrov - pozn. O. Dl). Jej súčasným vlastníkom je piaristická základina“ (Fényes 1851, IV: 278-279). Z názvu osídlenia [vásárhely = trhové miesto, pozn. prekl.], ako i na základe relatívne velkého počtu obyvateľov je zrejmé, že usadlosť bola jedným z významným trhových miest tejto oblasti. Vieme, že Cechový kataster obsahuje aj početné cechové pamiatky, nachádzajúce sa v historických a národopisných zbierkach Bakonyského múzea (Bakonyi Múzeum: 2-1976.214). Nie je však medzi nimi kniha uby-43
