Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)
Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)
ovanie odrôd hrozna: na jeho zozname sú Hólyagos, Furmint, Madarkás, Török Golier, Budai Gohér, Muskotály, Hárslevelű, Balafánt, Leányszőlö, Fejérszőlö, Polyhos, Rózsás, Gerset, Purtsin, Kecskecsecsü, Rumonya, Bogár szőlő, Király édes, Fejér boros, Gyöngy fejér, Zöld szőlő, Batai, Gatsai, Bakator. Názvy sú zaujímavé aj preto, lebo spomedzi nich Bakator, Fejérszőlő, Bogár, Gatsai (Gacsal), Gerset, Gohér a Romonya (Rumonya) sú spomenuté aj v zozname Balázsa Fabriciusa Szikszaiho z doby okolo 1570, naznačujúc tak vzťah vinohradníctva Horného Medzibodrožia k oblasti Tokaj-Hegyalja.42 43 Ak možno veriť zhromaždeným údajom Pála Magdu, musíme si myslieť, že v skutočnosti sa odrazili vo vinohradníctve a v kvalite vína iba odlišnosti spôsobené danosťami oboch oblastí, teplotou, počtom slnečných hodín atď. a samozrejme aj spôsobom uskladnenia vína a rozdielmi vo vinohradníckych pivniciach. V spomenutých usadlostiach možno aj v priebehu recentných výskumov zistiť ranú vrstvu vinohradníckej kultúry. Dokazujú to napr. názvy odrôd hrozna, z ktorých možno vycítiť aj zmeny v technike, rozšírenie vinohradníctva na piesočnatých územiach: Bakó, Furmint, Hárslevelű, Delevár, Otelló, Izabella, Polyhos, Gersec, Balafánt, Gohér, Cájder, Noha - často spolu, na jednom mieste. Ale chodiac v teréne možno dobre pozorovať aj stopy dávneho vinohradníctva. Terasy - často len v stopách -, garády (ohrady), poskladané viacerými generáciami z kameňa lingó, pivnice vyhĺbené do svahu v Tŕni, Bári, Malom Horeši (Kisgéres), Chlmci, Viničkách, miestami pravdepodobne stredovekého pôvodu, mnoho druhov zdivočenej, neobrobenej vinnej révy, to všetko sú stopy tradičného vinohradníctva. Zároveň s rozšírením novších výsadieb vinnej révy sa do určitej miery menila aj technika pestovania a spracovania hrozna. Dnes je už všeobecne rozšírené kordónové pestovanie. Postrekovanie sa v roľníckych vinohradoch objavilo prvýkrát v 1930—40-tych rokoch z paliny obyčajnej, prípadne z rastlín podobných vlastností zhotovenou metlou. 5. Les a drevo Tak ako v iných oblastiach Európy, aj v našom kraji si vedel človek rozšíriť rámec svojej produktívnej činnosti na úkor lesov a vôd. Od 13. stor. sa priebežne klčovali lesy v Medzibodroží, podobne ako v iných oblastiach Karpatskej kotliny, ktorú v čase príchodu Maďarov do tejto oblasti bolo možné prirovnať k súvislému lesnému pásmu. Les a vodný režim, resp. záplavové územie boli aj navzájom v tesnom spojení a historické obdobia regulácie vodných tokov a klčovania lesov sú v mnohých súvislostiach vzájomne spojené. Obeťami sekier sa stali najprv vyššie položené dubiny v okolí usadlostí, ale význam dubových lesov, tiahnúcich sa na vyvýšeninách, nachádzajúcich sa najmä vovnútri zemplínskeho horstva, sa zachoval až do polovice 19. stor. pri kŕmení stád ošípaných makovicami (makkoltatás). Najmenšiu škodu utrpeli do začiatlu 19. stor. galerijné lesy na rovinách a v záplavových oblastiach, príčinou ich zničenia bola aj regulácia vodných tokov: posledný veľký úsek zničenia lesov sa vykonával súčasne s reguláciou vodných tokov v MedzibodrožíT Lesy sa využívali rôznym spôsobom: od pasenia zvierat po zberné hospodárstvo, od základných materiálov pre drevené náradia hospodárstva a domácností až po drevo na 42 Magda 1819; Balassa 1991, 95-153; Boros 1994 43 Bogoly 1992, 20; Frisnyák 1996, 27-30; Viga 2002, 281-289 153
