Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)
Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)
vykurovanie. Podstatná bola hodnota úžitkového dreva aj sama o sebe, hoci kvalita dubového dreva z dubín v záplavovej oblasti sa nepriblížila kvalite dreva z vyššie položených miest. Práve platné formy využívania lesov upravovali lokálne rámce vlastníctva, ako i vnútorný poriadok urbárskych spoločenstiev. Zničením lesov v Medzibodroží bol ľud tunajšieho kraja čoraz viac nútený zadovážiť si drevo a drevené výrobky z iných oblastí. Kým na konci 18. stor. obyvatelia osád pri vode si v zime narúbali ešte mnoho siahového dreva , rezali tyče k vinným révam a pripravovali stavebné drevo, zatial obce Vojka (Veke), Malý Horeš (Kisgéres), Malý Kamenec (Kiskövesd), Velký Horeš (Nagygéres) už boli odkázané na dovoz dreva. Na začiatku 20. stor. v Zatíne (Zétény) vyrezávali Slippery (železničné podvaly) a dúhy sudov z lesa v majetku Fuxovcov, ale drevené náradia pre hospodárstvo a domácnosť si museli dovážať. V dedinách Medzibodrožia dnes už nenájdeme stopy po významnejšom drevárskom remeselníctve. 6. Tradičné formy koristného hospodárenia Koristná činnosť je realizačnou formou komplexným spôsobom spletitého vzťahového systému krajiny a človeka, čo odzrkadluje jednak hospodársku nutnosť, jednaj kultúrne dedičstvo a znalosti striedajúcich sa generácií. Aj v minulých storočiach Medzibodrožia stálo koristné hospodárenie v službách viacerých cieľov: záviselo od práve existujúceho stavu celej vegetácie, možností poľného hospodárenia, mikroregionálnych rámcov, v neposlednom rade od sociálnej situácie jednotlivých spoločenských vrstiev, či sa koristné hospodárenie doplnkovým spôsobom objavovalo popri produktívnom hospodárení, prípadne — v čase biedy - boli ľudia nútení konzumovať zberom získané statky bohatej rastlinnej a živočíšnej ríše, alebo sa tieto jednoducho včlenili do ich stravovacej kultúry. Iné zozbierané materiály sa ako suroviny alebo v spracovanej forme objavovali vo výmennom obchode so susednými oblasťami. Tie isté druhy rastlín, ktoré obvykle využívali ako krmivo pre zvieratá, sa objavovali aj ako núdzová potrava u človeka. Je isté, že živý svet Medzibodrožia poskytoval príležitosť pre mnohé koristné techniky, ktorých význam však po regulácii vodných tokov podstatne klesol. S týmto súvisí i fakt, že pamiatka starého vodného sveta, dedičstvo spoločenstiev, živiacich sami seba aj v macošských podmienkach sa včlenilo do miestneho kultúrneho obrazu o sebe samých, ako i do kultúrneho obrazu vodnatého Medzibodrožia. Postava „pákász”-a (človek, loviaci v lúčnych bažinách, zbierajúci vajcia vodných vtákov, liečivé rastliny atd. - pozn. prekl.) sama o sebe, ale napríklad i otázka veľkého počtu zozbieraných vajec vodných vtákov je v národopise dodnes predmetom diskusie a zdá sa potvrdzovať, že „dávny vodný svet” dodnes uchováva mnoho ťažko dokázateľných, občas romantických obrazov o spôsobe života v močiaroch pred reguláciou vodných tokov.44 Rybárstvo v Medzibodroží — podobne tradíciám iných krajov - sledovalo dva hlavné spôsoby postupu činnosti a k nim vlastnilo aj náradie. Jedno je vykorisťovanie živých vôd, do čoho patril aj rybolov v jazerách (piscina), živených prirodzenými alebo vyrytými kanálmi, stupňami. V oblasti Horného Potisia sa používanie už v stredoveku známej veľkej záťahovej siete (gyalom) pravdepodobne spájalo s činnosťou predovšetkým profesionálnych veľkých rybára v45 Zároveň však v dedinách v povodí Bodrogu a Latorice donedávna žila 44 Viga - Viszóczky 1997; O vtáčích vajíčkach sumarizujúc: Szilágyi 1997, 92-103 45 Sumarizujúc: Szilágyi 1995 154
