Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)

Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)

predávali čoraz ťažšie. Nové odrody si vyžadovali väčšiu starostlivosť, bolo ich treba postrekovať, ich pestovanie nebolo také úspešné ako u ovocných odrôd z predchádzajúci­ch dôb. Roku 1976 zoštátnili družstvo v Malých Trakanoch, vtedy sa začalo zničenie ovocných stromov. Za dva roky stromy povyťahovali zo zeme, buldozérom spustošili. 4. O vinohradoch v Medzihodroží Historické a hospodársko-geografické údaje o vinohradníctve a vinárstve v Medzibodroží zhrnul László Borosý6 tu len naznačím niekoľko hlavných rysov daného okruhu problé­mov. Medzibodrožie oddeľuje od seba podstatne rozdielne kraje a na pravej strane rieky, z nížiny pri rieke sa vyvyšujúcich plochách na úpätí Zemplínskej vrchoviny vznikla vinohradnícka kultúra primárneho hospodárskeho významu. Tento vinohradnícky kraj poskytol aj obživu obyvateľom dedín, ležiacich na ľavom brehu Bodrogu, ktorí si len veľmi tvrdou prácou vedeli zabezpečiť živobytie a oni sami - v porovnaní s pravým brehom - pestovali vinohradnícku kultúru iba sekundárneho významu.” Vinohradnícka kultúra usadlostí Medzibodrožia a pozdĺž rieky Bodrog reprezentuje dve historické obdobia. Jedna je pravdepodobne vrstva stredovekého pôvodu, ktorá sa tiahne na vyvýšeninách vulkanického pôvodu, vynímajúcich sa z rovinatého kraja (zem­plínske vrchy, Csókás, Határ- hegy, Lapos-hegy, Simon-hegy, Nyír-hegy, Középső-hegy, Pilis, Borz-hegy atď. Napr. vinohrady, rozprestierajúce sa na kameneckom vrchu sa spomí­najú už v listinách z roku 1323, vinice vo Svätušiach (Szentes) v roku 1423.“ Tma (Tor ony a) patrila roku 1737 do uzavretej tokajskej vinohradníckej oblasti Tokaj-Hegyalja,” v 20. stor. sa sem zaradili aj vinice vo Viničkách (Szőlőske). Z opisu Andrása Molnára z roku 1799 už zreteľne vyplýva, že na zvetrávajúcej sa hornine vyvýšenín vulkanického pôvodu, na svahoch kopcov sa radia vinné révy: Zemplín má vinohrady, dávajúce dobré stolové víno ...Viničky majú mnoho viníc vzhľadom k velkosti usadlosti a dávajú dobré, čisté, stále vína, bohato rodí aj hrozno ,,aszú“ (aszúszőlő). Vinohrady v Strede nad Bod­rogom (Szerdahely) dávajú dobré stolové víno. V Malom Kamenci (Kiskövesc/) je veľmi málo vinohradov. Vo Veľkom Kamenci (Nagykövesd) sa urodí priemerné víno. Svätuše majú málo viníc, víno vypijú už okolo sviatku Svätého Michala.“36 37 38 39 40 Matej Bel sa už skôr zmienil o vrchu v Kamenci, kde sa podľa neho husto zelenajú vinné révy a ktorý dáva dobré víno, taktiež on sa zmieňuje o extraneus vlastníkoch vinohradov v Kráľovskom Chlmci: „Na tomto mieste majú viacerí šľachtici a zemania kráľovstva svoje vinohrady. Obyvateľom mestečka sotva ostáva pre vlastnú spotrebu malý kúsok. [Jeho obyvatelia] sú s Rutémni zmiešaní Madari, ktorí pestovanie viniča prevádzajú za peniaze.“41 Podľa Pál a Magdu je Malá Tŕňa (Kistornya) súčasťou oblasti Tokaj-Hegyalja, súčasne však zaraďuje vína Kamenca, Svätuší, Chlmca, Zemplína, Bary (Bári), Ladmoviec (Ladamóc), ako aj Veľkej Tŕne (Nagytoronya) do druhej triedy. Poučné je aj jeho vymen­36 Boros 1994; V slovenskej literatúre sumarizujúc: Drábiková 1989, 17 37 Dóka 1977, 106; Frisnyák 1994 38 Bogoly 1992, 8-9; Siska 1986, 206-208 39 Bodó 1979. 40 Uvádza: Udvari 1992, 80-84 41 Uvádza: Püspöki Nagy 1977, 909, 911 152

Next

/
Thumbnails
Contents