Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2005 - Acta Ethnologica Danubiana 7. (Dunaszerdahely-Komárno, 2005)
Tanulmányok - Viga Gyula: A változó és változatlan. A hagyományos gazdálkodás, a paraszti társadalom és kultúra változásának főbb vonásai a Bodrogközben a 19 - 20. században
a dnes patria k Slovensku teda maďarskej skupiny za hranicami Maďarska - archaickejšia ako časť Medzibodrožia v materskej krajine alebo ako kultúra 20. storočia v krajoch podobného rázu? e.) „Blokovanie” usadlostí alebo skupín obcí, ktoré sa formovali po zmenách v 19. storočí, zapríčinili dané podmienky predchádzajúceho stavu alebo novšie činitele, pôsobiace v dôsledku týchto zmien? Kompozičnú kostru práce tvoria tri ideové, teoretické osi. a.) Problematika tradície a premien, vzťah tradície a modernizácie, so zvláštnym zreteľom na hospodárske, spoločenské a kultúrne premeny a varianty roľníctva skúmanej historickej oblasti prevažne z 19. -20. storočia, b.) Vzťah krajiny a spoločenstiev žijúcich v danej kultúre, súvislosti medzi premenou krajiny a historickými etapami tradičnej kultúry. Všeobecnú problematiku meniaceho sa a nemenného, meniteľného a nemeniteľného tu samozrejme možno chápať v predchádzajúcich a zmenených formách mikroregiónov historického kraja a premeny stavu kultúrnej krajiny sú tiež odrazom premeny spôsobu života jednotlivých skupín. Striedajúce sa generácie obyvateľstva daného kraja žili občas v ambivalentnom vzťahu s krajinou, ktorá ich obklopovala. Nielen že jednoducho prijali a využili jej danosti, ale snažili sa zasiahnuť aj do kvality prostredia, ktoré ich obklopovalo: generácie vypaľovali lesy a snažili sa ovplyvniť toky vôd. Podľa názoru autora údržba kanálov, vodných pramienkov sa v prvom rade vykonávala v záujme kvality úrodnej pôdy, lúk a pasienkov, a nie kvôli úžitku z vody. V prípade Medzibodrožia bola regulácia vodných tokov v druhej polovici 19. storočia zodpovedajúc danostiam jednotlivých mikroregiónov - v úzkom vzťahu so zvyšovaním počtu obyvateľstva, s čiastočnou zmenou využívania chotára a celého roľníckeho hospodárenia, s prestavbou hierarchie osídlení, c.) Formovanie vzťahov medzi regiónmi, fungovanie a stav ich systému. Podľa názoru autora sa na históriu vonkajších stykov - predovšetkým trhov viaže celý chod a kvalita života dedín Medzibodrožia a v nich žijúceho roľníctva. Rozšírenie hospodárskych stykov jc hnacou silou hospodárstva a modernizácie regiónu, šanca na ich dosiahnutie, na prístup k nim je determinantom činnosti jednotlivých mikroregiónov, kvality života tu žijúceho ľudu. Styky medzi regiónmi sú možnosťami vymanenia sa, šancami na vzostup, nositeľmi zmien. Účastníci stykov, nimi šírený tovar, produkty nie sú náhodné: odrážajú hodnoty a nedostatky danej oblasti, resp. naznačujú práve aktuálne pomery i štruktúru oboch. Preto autor venoval pomerne široký priestor tomuto tematickému okruhu, rozsiahla kapitola obsahuje aj najsilnejšiu databázu dizertačnej práce. Dôraz kladie na úlohu dopravy, predovšetkým železnice, ktorej existencia, dostupnosť, resp. neexistencia polarizuje hospodársky manipulačný priestor a stratégiu obcí Medzibodrožia. (Preklad hla Gaálovú) Veränderliches und Unveränderliches Hauptzüge der Veränderungen der Bewirtschaftung, der bäuerlichen Gesellschaft und Kultur im Bodrograum im 19. und 20. Jahrhundert (Zusammenfassung) Die Arbeit umfasst die Thesen der PhD-Dissertation (verteidigt 2004) des Autors. Wie schon die Überschrift andcutet, untersucht die Arbeit die Veränderungen im Laufe von zwei Jahrhunderten in der Kultur einer historischen Landschaft, und zwar des (heute durch Ungarn und die Slowakei geteilten) Bodrograums, im Zusammenhang mit der traditionellen Bewirtschaftung, der bäuerlichen Gesellschaft und Kultur. Ausgangspunkt der Abhandlung ist folgende Feststellung: im Bodrograum, ähnlich wie in anderen tiefländischen Landschaften des Karpatenbeckens, bildeten (in der Zeit des Feudalismus) die landschaftlichen Varianten der Bewirtschaftung die Grundlage der bäuerlichen Lebensweise. In der Gemeinschaft des Volkes, das (dem Bodrograum ähnlich) in seiner Arbeitskultur Großviehzucht, Bodenbewirtschaftung, Obst- und Weintraubenkultur betrieb, dabei aber - auf komplexe Weise auch Gewässer, Flut- und Sumpfgebictc nützlich gemacht hat, dominieren nicht die Fischer bzw. Kleinfischer. Die traditionelle Kultur der Landschaft kann als Kulturblock, als landschaftliche Variante des Ungarntums im Karpatenbecken aufgefasst werden. Der Charakter ihrer feudalistischen Dienstleistungen unterscheidet sich von denen der tiefländischen Bauern nicht, ihre Lebensweise steht also bei ihren speziellen Gegebenheiten der der ländlichen Bauern am nächsten. Die Prämisse mei129
