Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2003-2004 - Acta Ethnologica Danubiana 5-6. (Dunaszerdahely-Komárno, 2004)
Tanulmányok - Liszka József: Differenciáltság és homogenizálódás a szlovákiai magyarok 20. századi népi kultúrjában
Acta Ethnologien Danubianu 5-6 (2003—2004), Komárom—Komárno Diferencovanosť a homogenizácia ľudovej kultúry Maďarov na Slovensku v 20. storočí ĽISZKA JÓZSEF Ľudovú kultúru 650 tisícov Maďarov, ktorí sa vyhlásením Československej republiky 28. októbra 1918 stali jej občanmi, poznáme len veľmi čiastočne. Jednoznačnou skutočnosťou však je, že tradičnú ľudovú kultúru maďarského dedinského a malomestského obyvateľstva možno rozčleniť na tri väčšie celky. Smerom od západu na východ je prvým celkom časť Podunajskej nížiny, rozprestierajúca sa na sever od Dunaja, príbuzná najmä s ľudovou kultúrou spoza Dunaja, ale spestrená o znaky, ktoré svedčia o súvislosti s Dolnou zemou a palóckou oblasťou. Najmä jej severná časť existovala pod vzájomným vplyvom so slovenskou kultúrou a hospodárstvom, kým západná časť s hospodárstvom a kultúrou Nemcov z okolia Bratislavy, resp. s kultúrou Chorvátov. Významnejšími územnými celkami tohto regiónu sú Žitný ostrov, Matúšova zem, Považie, Pohronie a Podzoborie (posledný z nich však viažu silné väzby k ľudovej kultúre palóckej oblasti s hornozemským charakterom). Palócmi sa zvykne súhrnne označovať skupina/y ľudí, žijúcich v strednej časti tohto regiónu. približne medzi líniou Hronu a Hornádu. Nová štátna hranica preťala na dvoje územie obývané týmto ľudom, jeho južná časť ostala súčasťou Maďarska, kým severná sa stala súčasťou Slovenska. Hospodárskymi vzťahmi bola palócka oblasť zviazaná ako so susednými Slovákmi, tak i s dolnozemskými územiami. Pritom je ľud označovaný ako ‘Palóci’ kulturálne, konfesionálne i spoločensky veľmi rôznorodý a v podstate ho zjednocujú len určité nárečové prvky. Tretím celkom je okolie Košíc spolu s horným povodím Bodrogu a Užským regiónom, ktoré mohli v podstate až do roku 1945 udržiavať vzťahy s podkarpatskými územiami, tak ako to bolo po celé stáročia. Okrem toho mali vzťahy s poľskými a dolnozemskými územiami. V roku 1945 nová československo-sovietska štátna hranica z veľkej časti narušila pôvodné väzby tejto oblasti s okolitými regiónmi a prispela k premene jej vzťahov s okolím. Ľudová kultúra maďarských jazykových oblastí Slovenska bola teda pred rokom 1918 členitá a jednotlivé mikro- a makroregióny boli silnejšie späté so susednými, od nich južne ležiacimi územiami, ktoré sa neskôr dostali pod správu Maďarska, než medzi sebou navzájom vo východo-západnom smere. Túto skutočnosť možno okrem geografických daností a cestnej siete vysvetliť tým, že tieto regióny tvoria akýsi polmesiacovitý okruh vplyvu Budapešti. István Darkó citlivo ilustruje túto situáciu na príklade Lučenca: Jeho vzdialenosť od srdca veľkého tela, Budapešti, bola taká, že dobre počul jeho tlkot. O piatej popoludní prichádzal na lučcncckú stanicu z kremnických a zvolenských vrchov po najkrajšej železničnej trati strednej Európy ’ruttkajovský rýchlik’. Občan Lučenca naň nasadol s malou 53
