Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2003-2004 - Acta Ethnologica Danubiana 5-6. (Dunaszerdahely-Komárno, 2004)
Tanulmányok - Liszka József: Differenciáltság és homogenizálódás a szlovákiai magyarok 20. századi népi kultúrjában
príručnou taškou, aby večer už sedel v hľadisku niektorého peštianskeho divadla alebo vybavoval obchodné záležitosti... (Tamás a kol. 1938, 197) Aj Iván Balassa poukázal vo svojom súhrne na vplyv prírodno-zemepisných podmienok na existenciu severo-južných vzťahov, ako i na dôležitosť neskoršej snahy o umelý rozvoj západo-východných vzťahov na ľudovú kutúru Maďarov žijúcich na Slovensku: Hraničná čiara, priečne predeľujúea severo-južne orientované údolia riek a horské pásma, oddelila od seba i skupiny maďarských obcí, ktoré následkom toho tvoria väčšie súvislé celky len na nižinatých územiach: na Žitnom ostrove, v Matúšovej zemi. na Gemeri a v povodí Bodrogu. Situáciu komplikuje i to. že aj dopravné trasy sú orientované prevažne severo-južne, ale československá vláda v minulosti i dnes vynakladá veľké úsilie na vybudovanie západo-východných spojení, čo by mohlo mať žiaduci vplyv i na maďarskú národnostnú menšinu. (Balassa 1989, 319) 20. storočie možno vo všeobecnosti označiť za obdobie zásadnej premeny ľudovej kultúry, keď modernizačné sily a stále rýchlejšie pomešťovanie silne uniťormizujú aj ľudovú kultúru Maďarov žijúcich na Slovensku. K tomuto procesu ďalej prispievajú vonkajšie vplyvy vyplývajúce zo zmeny štátneho zriadenia (podrobnejšie viď Liszka 2000), odtrhnutie od niekdajších trhov, zmena centrálneho postavenia na okrajové, ako i zjednocujúci vplyv školského systému, vojska, československého priemyslu atď. Politická zmena v roku 1938 priniesla síce isté nové vplyvy, tie sa však vďaka krátkemu trvaniu a vojnovým pomerom neukázali byť príliš silné. Obdobie po roku 1945 sa silne odrazilo na ľudovej kultúre Maďarov žijúcich na Slovensku, popri zmene štátneho systému i v dôsledku spoločenských zmien, daných prevzatím moci komunistickou stranou v roku 1948. Súkromné maloroľnícke hospodárenie bolo nahradené kolektivizovanou poľnohospodárskou výrobou, vytvorenou na základe jednotných hľadísk a jednotne organizovanou, maďarské remeselníctvo, výrazne oslabené po roku 1918, prakticky zaniklo, časti bývalého agrárneho proletariátu, resp. niekdajším maloremeselníkom poskytli pracovnú príležitosť továrne, sústredené do tejto oblasti. Udržiavaniu kontaktov medzi maďarským obyvateľstvom napomohlo aj vybudovanie cestnej siete, orientovanej v smere západ-východ (autobusové linky medzi Bratislavou/Komárnom a Trebišovom, spájajúce jednotlivé oblasti juhu Slovenska), ako i vybudovanie železničnej trate v južnej časti stredného Slovenska. Nová ideológia presiakla do sviatočných i obyčajných dní: centrálne organizované žatevné slávnosti, vinobrania, štátom organizované vítanie novorodencov, svadobné a pohrebné ceremónie (L. Juhász 2002), všetko to viedlo k homogenizácii maďarskej menšiny na Slovensku a jej prostredníctvom k priblíženiu sa k slovenskému etniku a postupnému vzďaľovaniu sa od obcí na druhej strane štátnej hranice, a teda patriacich k Maďarsku, žijúcich predtým podľa rovnakého rebríčka kultúrnych hodnôt. Trochu podrobnejšie sa treba zmieniť o úlohe tzv. pódiového folklóru v procese homogenizácie ľudovej kultúry maďarskej menšiny na Slovensku. Ako konštatoval už László Kosa, medzi Maďarmi na Slovensku v období medzi dvoma svetovými vojnami nevyvíjalo činnosť nijaké dôležitejšie ľudovoumelecké hnutie. Po roku 1938 sa síce pod vplyvom hnutia Gvngysbokréta niekoľko obcí zapojilo do tejto činnosti, avšak ešte nemožno hovoriť o masovom hnutí. Po druhej svetovej vojne vo vtedajšom Československu došlo, sčasti podľa sovietskeho vzoru, k rozvoju masového ľudovoumeleckého hnutia, ktoré výborne zapadlo do folklórnej tradície slovenskej kultúry, oveľa silnejšej, než bola maďarská. Takto teda paradoxným spôsobom masové ľudovoumelecké hnutie, ktoré sa stalo jedným z dôležitých východísk for54
