Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2002 - Acta Ethnologica Danubiana 4. (Dunaszerdahely-Komárno, 2002)
Fórum
hostiteľskej oblasti zastúpené Horné Rakúsko, Dolné Rakúsko, Viedeň, Slovensko, Komárom- Ostrihomská, Peštianska, Fejérska a Tolnajská župa, Chorvátsko, Srbsko a Rumunsko. Vyrazili sme včas ráno z Viedne autobusom, prenajatým predstaviteľmi stáleho predsedníctva, ktorým bola poverená spolková krajina Dolné Rakúsko. Postupujúc po západnej diaľnici sme rad-radom míňali podunajské mestá (Linz, Passau, Ulm). Križovali sme prítoky Dunaja: rieku Enžu (Enns), tvoriacu hranicu medzi Horným a Dolným Rakúskom, známu aj z výrazu Óperenciás z maďarských ľudových rozprávok; svetlomodrú, širokú a rýchlo tečúcu rieku Inn; rieku Isar, pokojnú, rozvetvenú a takú milú Mníchovčanom; i rieku Lech, ktorá pripomína ťažkú porážku maďarského vojska v roku 995. Po jedenástich hodinách cestovania sme sa ubytovali v hoteli Zum Schützen v Donaueschingene, v susedstve prameňa Dunaja. Izby a chodby hotela boli vyzdobené rytinami z 18.-19. storočia, zobrazujúcimi bavorské, rakúske a maďarské obce. V mojej izbe visela rytina obce Dunapentele, ale na chodbe som si všimol dávne vyobrazenia Komárna, Visegrádu, Pesti, Érdu, Paksu, Tolny či Péterváradu. Donaueschingen je mesto s 18 tisícmi obyvateľov, ležiace pri sútoku dvoch prameňov Dunaja - Brigachu a Bregu, sídlo šľachtického rodu Fürstenbergovcov. V deň zasadania rady ráno sme sa museli zúčastniť oficiálneho fotografovania v parku paláca Fürstenbergovcov pri prameni Dunaja (Donauquelle), vyvierajúcom zo studne, ozdobenej Weinbergerovým alegorickým súsoším. Krásne, z mramora vytesané ženské postavy, predstavujúce oblasť, kde pramení Dunaj, ukazujú na východ, v smere toku Dunaja. Je len prirodzené, že sochár milovanú krásnu rieku zobrazil ako ženu s chlapcom a dievčaťom, veď v nemčine je Dunaj ženského rodu - die Donau. Názov rieky sa vyslovuje vždy mäkko, melodicky, na rozdiel od názvu jej druha Rýnu, tečúceho smerom na západ, ktorý je mužského rodu - der Rhein, jeho názov sa vyslovuje vždy tvrdo, rázne. Podobnú dvojicu tvoria aj dva bavorské prítoky Dunaja, die Isar a der Inn. Tabule na zdobenej studni oznamujú, že prameň Dunaja sa nachádza 2840 kilometrov od jeho ústia do Čierneho mora, 678 metrov nad morom. V nádeji na návrat hádžu návštevníci do krištáľovo čistej vody kovové mince. Napravo od prameňa, na informačnej tabuli zdobenej erbom Fürstenbergovcov, sa dočitame: “Prameň Dunaja. Tu vyviera Dunaj. Pôvodne tiekol pred palácom v dĺžke asi dvoch kilometrov paralelne s riekou Brigach, potom sa spájal s Brigachom a Bregom do jednej rieky, ktorá bola podľa neho nazvaná Dunaj. Keď sa okolo roku 1820 prebudovávalo nádvorie paláca, prameň Dunaja odviedli podzemným potrubím priamo do Brigachu. Tento prameň legendárneho Dunaja bol slávny už v rímskych časoch, navštívili ho aj viacerí cisári. Názov Donaueschingen pochádza z nemeckého “Esko an der Donau“, ako sa obec nazývala v 5.-6. storočí.“ Za studňou, na kamennom múre ohradzujúcom palác, sú umiestené pamätné tabule, označujúce prameň v jazykoch všetkých podunajských štátov. Dve z nich sú v maďarčine. Jednu z nich dalo vyvesiť družobné mesto Donaueschingenu, Vác. Na vrchu tejto tabule sa nachádza erb biskupského mesta Vácu, v strede modrá línia Dunaja od prameňa až po ústie, po stranách verše z básne Attilu Józsefa Pri Dunaji v maďarčine a nemčine: Dunaj má dnešok vo vlnení svojom, aj dávne s budúcim v ňom splynulo. Po boji predkov pokoj možno hľadať v rozpomienke, ktorá naň ostala, no veci spoločné raz usporiadať, to naša robota - a nemalá. (Preklad: Ján Smrek) 206
