Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2002 - Acta Ethnologica Danubiana 4. (Dunaszerdahely-Komárno, 2002)
Fórum
Druhá pamätná tabuľa bola odhalená z podnetu Svetového kongresu Maďarov v roku tisíceho výročia osídlenia Karpatskej kotliny. Pod maďarským štátnym znakom si na nej možno prečítať v maďarčine a nemčine nasledovný text: Dunaj je jedným z umeleckých diel prírody. Už 1100 rokov je u nás Maďarov každodenným hosťom. Pán Boh nech požehná miesto, kde pramení. Svetový kongres Maďarov 1996 V podobnom duchu je štylizovaný aj text pamätných tabúľ v slovenčine, chorváčtine, srbčine a bulharčine. Rumunská hrdo vyhlasuje: Rumunsko je tisícročnou citadelou Európy, strážcom ústia Dunaja. Starosta pán dr. Everke pripomenul storočia trvajúci spor s obyvateľmi Furtwangenu, ležiaceho na brehu rieky Breg, ktorí tvrdia, že Dunaj nepramení v Donaueschingene, ale že skutočným prameňom Dunaja je Breg, kým Brigach, ktorý je bližšie k ústiu Dunaja do Čierneho mora, je len jedným z jeho prítokov. Claudio Magris, profesor germanistiky na univerzite v Trieste, sa vo svojej knihe s názvom Dunaj, ktorá vyšla aj v maďarčine, prikláňa na stranu Eschingenčanov: “...isté však je, že Dunaj, prameniaci v Eschingene, sa vlieva do Brigachu, teda do svojej vedľajšej vetvy... Vlastným Dunajom je teda v podstate dvesto metrov dlhý potôčik, vlievajúci sa do Brigachu; Dunaj v pravom zmysle však predsa len začína niečo za týmto úsekom a ... tvorí ho sútok Brigachu a Bregu.“ V súlade s týmto názorom je maďarský pohľad, ktorý vo svojom známom diele Zem a jej život, vo zväzku o Európe, vyjadruje Jenő Cholnoky, profesor geografie: “Dunaj pramení v Čiernom lese z dvoch vetiev — Bregu a Brigachu. Tie sa spájajú pri Donaueschingene a ďalej už rieka nesie meno Dunaj (Donau).“ V mieste konania zasadania Rady pre vedu a kultúru, v zasadacej miestnosti Kniežacieho pivovaru Fúrstenbergovcov, privítal zúčastnených predstaviteľov podunajských žúp a spolkových krajín domáci pán, gróf Ján Fürstenberg. Dr. Gottfried Stangler, rakúsky dvorný radca, predseda Rady, oboznámil účastníkov s programom zasadania, predniesol svoju správu a potom vyzval prednášajúcich, aby predniesli správy o rozpracovaných programoch. Dr. Eugen Schrerer, tajomník_Rady, predniesol referát o postupe prác, venovaných zmapovaniu povodia Dunaja a jeho kultúry, ako aj o výskumoch venovaných parkom kultúry. Dr. Gerhard Stadler, profesor na viedenskej Technickej univerzite, hovoril o výsledkoch kategorizácie technických pamiatok. Bola vytvorená digitálna zemepisná mapa, zachytávajúca tok Dunaja od prameňa po ústie, v rozpätí 50 kilometrov po oboch jeho stranách. Realizátorom tejto mapy s mierkou 1:500 000 bola mníchovská kartografická firma Fluber. Mapa je dostupná v tlačenej podobe i na CD-rome a umožňuje zobrazenie ľubovoľnej oblasti povodia Dunaja. Zemepisná mapa bola v októbri 2000 predvedená pracovnej skupine vedúcich predstaviteľov spolkových krajín a žúp. Paralelne so vznikaním zemepisnej mapy členovia komisie pre vedu a kultúru poskytovali údaje o kultúrnych pamiatkach svojich regiónov a žúp, aby bolo možné zostaviť mapu podunajskej kultúry. Povšimnutiahodné kultúrne pamiatky sme rozdelili do desiatich skupín a na mape zobrazili kostoly, hrady, zámky, obytné domy, zrúcaniny, technické pamiatky, plochy s pamiatkárskym významom, archeologické náleziská, skanzeny a historicky významné miesta. Mapa podunajskej kultúry bola dokončená na jeseň 2001, dostupná je v tlačenej 207
