Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)
1. Tanulmányok - Botíková, Marta: Kulturális areák és etnikai határok
Mitterauer, M. 1992 Peasant and Non-Peasant Family Forms in Relation to the Physical Environment and the Local Economy. In: Journal of Family History 17, 2, pp. 139-159 Sigmundová, M. 1985 Identical and Different Features in the Structure of Peasant Families. In: Ethnographica et Folkloristica Carpathica 4. Műveltség és Hagyomány (Culture and Tradition). Debrecen, pp. 99-106. Kultúrna oblasť a etnická hranica Résumé K problematike etnickej hranice a jej významu v kultúrnom regióne v tomto príspevku prinášam poznatky z výskumov, ktoré som uskutočnila začiatkom 80-tych rokov, v prostredí slovensko-maďarského etnického rozhrania v oblasti bývalých žúp Tekov á Hont. Vzorku tvorili obce, z ktorých ani jedna nebola priamo etnicky “hraničnou” obcou, zato obe patrili do tej istej širšej oblasti, teda do určitého geografického priestoru, ktorý je určený prírodnými (geografickými a klimatickými) danosťami, makroekonomickými ekonomickými vzťahmi, a v neposledom rade aj prevládajúcim hlavným zdrojom obživy, resp. mikroekonomikou. Tieto danosti sa prejavujú v istej kultúrnej jednote tunajšieho obyvateľstva. V našom prípade hlavným zdrojom obživy väčšiny obyvateľstva bolo prosperujúce obilninárstvo, dopĺňané vinohradníctvom. Keďže som sa pri svojom výskume zameriavala na “objektívne” etnické rozdiely, vyberala som si na porovnanie obce pokiaľ možno čo najpodobnejšie, nielen hospodársky, ale aj demograficky a konfesionálne, aby som zistené rozdiely mohla potom smelo interpretovať ako rozdiely etnické. Údaje na porovnanie som mala pomerne presné, pretože som svoj terénny výskum budovala aj na archívnych údajoch zo sčítania obyvateľstva v roku 1930, kde som z oboch obcí pracovala so 100% vzorkou. Aj vzhľadom k tomuto prameňu je zrejmé, že výskum pokryl predovšetkým medzivojnové obdobie. Z tematického hľadiska nie je obyčajne v silách jedného výskumníka postihnúť celú šírku kultúry a spôsobu života. Sústredila som sa na výskum života rodiny, pretože tento vo svojej komplexnosti integruje mnohé kultúrne prejavy. Pri vyhodnotení výsledkov výskumu sa ukázalo, že v kultúre “všedného dňa” sa zistili v činnostiach i vzťahoch rozdiely. Rozdiely, ktoré boli určené hospodársky, sociálne i konkrétnym stupňom vývoja javu. Medzi etnicky rozdielnymi lokalitami sa potom tieto rozdiely v konečnom dôsledku javili, resp. ich nositelia ich interpretovali ako rozdiely etnické. V lokalitách zhodného hospodársko-kultúmeho typu, teda v jednotnom kultúrnom regióne nebolo takýchto rozdielov veľa. Kultúrny región a etnická hranica sú dva od seba nezávislé javy, z ktorých každý stavia na odlišných základoch. Kultúrny región sa vytvára na základe ekologických, hospodársko-sociálnych a historických daností a etnická hranica stavia na jazykovej odlišnosti a odlišnom etnickom vedomí nositeľov kultúry. Etnické vedomie stojí na tých kultúrnych javoch, ktorých odlišnosť je chápaná ako etnicky príznačná. Kulturális areák és etnikai határok Összefoglalás Az előadásban felvonultatott ismeretek az etnikai határ és a kulturális régió kapcsolatáról az 1980-as évek elején, az egykori Bars és Hont megyék területén húzódó szlovák-magyar nyelvi határ térségében végzett kutatásaimon alapszanak. Mintákul olyan települések szolgáltak, amelyek közül egyik sem volt kifejezetten etnikailag “határ”-település, ám ugyanabba a szélesebb sávba, földrajzi térségbe tartoztak, amelyeket egyazon természeti környezet, az azonos makroökonómiai kapcsolatrendszer és az azonos élelemszerzési források jellemztek. Ezek az adottságok rányomták a bélyegüket az itt élő lakosság bizonyos fokú kultúrális egységére. 83
