Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 1999 - Acta Ethnologica Danubiana 1. (Dunaszerdahely-Komárom, 2000)

Kisebb közlemények - Ág Tibor: A szlovákiai magyar népballada-kutatás múltjából

vychádzajúca, periférna sieť ulíc už sleduje inžinierskymi a pravouhlými schémami líniu plánovitého vývoja. Jedná sa o monocentrický vývoj miest, ktoré sa rozširujú viac centrický a menej pozdĺž horizontálnej osi. Toto konštatovanie sa prirodzene nevzťahuje na inžiniermi plánované časti sídel. Pri Pušičovej typologizácii boli najdôležitejšími prameňmi plány mestského verejného poriadku. Na ich základe nich rozdelil pôdorysy miest na nepravidelné, pravidelné a lúčovité s radiálnou sieťou ulíc (Pušic 1987, 152).

Na označenie nepravidelnej siete ulíc sídel autor používa prívlastok spontánny. Nepúšťa sa do podrobnejších vysvetlení podnetov, ktoré pôsobili na usporiadanie usadlostí, a ktoré by si postihli dvojdvorový typ dedinských usadlostí. Vo svojej analýze neberie do úvahy význam veľkej skupiny nových obcí osídlených v druhej polovici 18. storočia.

Zdá sa, že juhoslovanským bádateľom nie je známy systém dvoch intravilánnych pozemkov, ani literatúra týkajúca sa tohoto problému. Keby poznali maďarskú literatúru, mali by možnosť vidieť, že aj z týchto kníh po dlhý čas chýbali údaje odkrývajúce problematiku usadlostí s dvoma pozemkami v intraviláne. Musíme uznať, že sme nedostatočne skúmali typy usadlostí v 18. storočí znovuosídlenej Vojvodiny. Štúdie týkajúce sa tejto témy sú prínosom deväťdesiatych rokov. V práci Topolya építészete (Staviteľstvo Báčskej Topole), ktorá vyšla v roku 1991, si autor všíma záhradný charakter usadlosti, ktorá vznikla v roku 1750 (Harkai 1991,7-10).

Na dvoch intravilánnych pozemkoch v jadre hromadnej usadlosti vymerali malé pozemky, na ktorých stavali obyčajne len obytné domy. Hospodárske dvory sa vytvárali na pozemkoch s humnami. Hromadné humná postavené do kruhu ako prsteň obklopovali obytné dvory. Všetko toto je možno datovať na základe máp (Mapa Báčskej Topole a emusiczi puszta z roku 1771. Historický archív mesta Subotica, Kartografický archív,3.3.3.4715/) a poddanských listín. Poddanské listiny sú o to cennejšie, že opisujú funkciu humien, ako aj vzťah medzi obytným dvorom a humnom.

„Dvanásteho dňa mesiaca mája tohoto roku (1806) zlí ľudia v priebehu noci rozobrali roh mojej stajne v humne, rohy mojich dverí, ich plech odtrhli... Ráno ako obyčajne idem do záhrady a vidím, že som prišiel o všetok môj dobytok...” (Poddanská listina z 1. decembra roku 1806. Hegedűs 1984, 129).

Starší údaj zo zápisnice z výsluchu z roku 1789:

. .Tieto slová mi padnú zaťažko, druhý deň, keď som sa pýtal Csor Panny, ktorá išla z humna domov...”

O týchto hospodárskych priestranstvách hovorí časť topolskej Veršovanej kroniky, v ktorej je opísaná drsná zima roku 1808:

Veľký krutý vietor mnohým veľa škody spôsobil.

Kopy, snopy v záhradách rozhádzal, (...)

Ani sem, ani tam nemohli ovce hnať.

Seno, slama sa mihali veľmi zo záhrad, (...)

A hoci ležia nevydupané v záhradách,

Na jar ich bude možné vydupať, (...)

Ani tehly toho roku nepálili

Lebo už slama nebola nikde v záhradách. (...)

(Následne to neznámi autor uzatvára príkladom zo života:)

Žiaľ však ani ohňa sa neboja!

V záhradách a na uliciach fajky dymia.

(Udalosti usadlosti opísal neznámy autor Veršovanej kroniky. 1808-1811).

Na základe vyššie citovaného textu, humná, teda hospodárske priestranstvá usadlostí situované vo vonkajšom prstenci dvorov sú komplexnými dejiskami uskladňovania plodín, mlátenia a chovu dobytka.

98