Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 1999 - Acta Ethnologica Danubiana 1. (Dunaszerdahely-Komárom, 2000)

Kisebb közlemények - Ág Tibor: A szlovákiai magyar népballada-kutatás múltjából

Tento typ členenej usadlostí bol zaužívaný, kým boli oráčiny vzdialené od usadlosti v okruhu 4-5 km. Podľa mapy z roku 1783 boli vzdialené lúky rozdelené, gazdovia si ich poorali. Vzhľadom na ich vzdialenosť od obydlia započal vývoj pozemkov s rôznymi budovami, t. j. príslušenstvom tartozéktelepek. Tieto stavby (sklady, priestor pre chov dobytka, malé provizórne obydlia, zemnice) požadovalo vedenie Báčskej stolice na návrh kráľovského miestneho predstavenstva zlúčiť. Na základe listiny (Preorganizovanie sídla, 21. júna 1771 -Zombor. Vojvodinský archív, Karlovac, 104/1779) sú prístrešky väčšinou podzemné chatrče, zemnice alebo nabíjané stavby. Ich majitelia nemajú domy v mestách, neplatia dane, a popri chove dobytka sa na malom pozemku venujú aj poľnohospodárstvu. Na samote (Emusiczipuszta) vzdialenej od Báčskej Topole žijú obyvatelia, ktorí sa hlásia k Topolajčanom, ale nevieme, či majú v Topoli dom. Neďaleko odtiaľ leží prístrešie bajšského kapitána Istvána Zákóa, ktoré je útočišťom pastierov a miestom na skladovanie krmiva pre zvieratá (Ulmer 1986, 186-187, 229). Z jedného výsluchu, ktorý sa konal v roku 1771 vieme, že jeden, tiež bajšský zemepán Simon Vojnich nosil štyri roky seno na jedno miesto, ale opýtaný nevie, či tam hodlá niečo postaviť. Zemepáni z Bajše sa v roku 1779 sťažujú, že vlastníci prístreškov si svoje tane postavili na úrodnej pôde, a tak za tieto plochy neplatia dane. V dôsledku toho sa v roku 1784 rozhodli, že prístrešky na roliach pod dozorom zemepánov zbúrajú.

Zmena pracovných povinností, slobodné užívanie chotára a značne rozsiahly, excentrický sa tiahnuci chotár, podnietili na konci 18. storočia výstavbu tani s príslušenstvom. V lokakite, označenej ako Emusiczi puszta našli pred rokom 1807 štyridsať deväť domov. Mapa z neskoršieho obdobia, z roku 1878 označuje 185 tani s obytnými stavbami, na 13-tich pozemkoch sa však nachádza ešte stále len hospodárska stavba - maštaľ. Naproti tomu mapa z roku 1881 poukazuje na zástavbu humien a rozsiahlu výstavbu tani, ktorá medzi dvoma svetovými vojnami kulminovala, keď bolo zaznamenaných 350 obydlí. Tento proces začínal po roku 1960 až po dnešok upadať. Dvojdvorový typ dedinskej usadlosti s dvoma pozemkami v intraviláne sa pretváral na usadlosť charakteru chotárneho sídla (tane) s jedným pozemkom v intraviláne. V čase, keď táto zmena prebiehala, nachádzame varianty štruktúr usadlostí v závislosti od toho, akými funkciami a priestorovými vzťahmi disponujú dva intravilánne pozemky a vonkajšie príslušenstvo.

Od čias osídlenia Topole až po koniec 18. storočia tu prevládal dvojdvorový typ dedinskej usadlosti. Od konca 18. storočia po 70-te až 80-te roky 19. storočia bolo charakteristické prechodné obdobie, počas ktorého sa na vnútornom pozemku postavilo obydlie. Od osemdesiatych rokov 19. storočia po prvú polovicu 20. storočia môžeme hovoriť o usadlosti, ktorú tvorí chotárne sídlo (taňa) a príslušenstvo. Podobným vývojom prešli pravdepodobne aj ostatné záhradné usadlosti. Zatiaľ môžeme ako dvojdvorové dedinské usadlosti označiť: Mali Idoš (Maronka- Virág 1994, 245), Bezdan (Balia 1993, 91), Doroslovo, Odžaci, Bodjani, Selenča (Bárth 1992, 345-371), Bački Monoštor (Monostorszeg na mape z 24. júla 1857, pod „Va” sa nachádza rozsiahle humno pod názvom Guzanovo Guvno. Originál mapy sa nachádza v zomborskom archíve), Vrbas (Vrbas bol v roku 1785 osídlený nemeckými osadníkmi, o rok neskôr tu už bývalo 178 rodín v 250 domoch. Z tohoto roku pochádza mapa, ktorá predstavuje humná. In: Lotz 1935), Torža (Wack 1934), Bačka Palanka (Palánka je srbská obec, ktorá do roku 1745 patrila k pohraničnej oblasti. Nemeckí osadníci prišli prvýkrát v 1764/65, ale svoju oddelenú usadlosť pod názvom Bačka Palanka založili až v roku 1770. Nemeckí osadníci, ktorí prišli v roku 1786 založili usadlosť s názvom Nová Palánka. Neskôr tieto usadlosti splynuli. In: Ošetri 1936, 52).

Doterajší čiastkový výskum upozornil na interetnické súvislosti dvojdvorovej dedinskej usadlosti. Topola, Mali Idoš a Doroslovo sú sídla s maďarským, Odžaci, Vrbas, Torža a Bačka Palanka s nemeckým, Bodjani so srbským, Selenča so slovenským, Bački Monoštor s etnicky zmiešaným obyvateľstvom. Súčasne dáva do súvislosti charakteristiku dvojdvorových dedinských

99