Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 1999 - Acta Ethnologica Danubiana 1. (Dunaszerdahely-Komárom, 2000)

Kisebb közlemények - Ág Tibor: A szlovákiai magyar népballada-kutatás múltjából

usadlostí s plánovitým šachovnicovým pôdorysom, ktorý sa uplatnil v obciach: Odžaci, Vrbas, Bačka Palanka, Torža.

Výskum morfológie sídel sme nasmerovali na špecifickú charakteristiku urbanistických štruktúr, sietí ulíc, blokov, pozemkov. Skúmanie zmien siete ulíc, vzťahov blokov a pozemkov nám odkrylo modely dvojdvorového typu usadlosti.

Podľa doterajšieho výskumu jedným zo základných prvkov modelovaniaje sídlo, ktoré môže byť:

— hromadné,- viaculicové s obdĺžnikovými pozemkami,- s šachovnicovým pôdorysom.

Ďalším prvkom modelovaniaje filiálna usadlosť, ako aj jej forma a vnútorné vzťahy pozemkov, ktoré môžu byť:

— hromadné,- nepravidelné formy pozemkov usporiadané do ulíc a rôzne veľké skupiny pozemkov,

— pravidelné geometrické formy pozemkov usporiadané do ulíc a rovnako veľké skupiny pozemkov.

Vzťah medzi dvoma základnými prvkami (obydlie a humno) môžu byť: prstencovité spojenie alebo súbor zón blokového charakteru. Morfologický výskum zameraný na dva intravilánne pozemky dvojdvorových dedinských usadlostí umožnil stanoviť rôzne modely:

1. Prstencovité spojenie hromadného sídla a hromadných humien. Takým je Topola (7. obr.)

2. Zónový súbor blokového charakteru obydlí, ktoré ležia na viaculicovýchobdlžnikových pozemkoch a blokov humien, ktoré ležia na nepravidelných geometrických, rôzne veľkých pozemkoch usporiadaných do ulíc. Takým je Mali Idoš. (2. obr.)

3. Zónový súbor blokového charakteru šachovnicového pôdorysu, ktorý vznikol geometrickou pravidelnosťou sídla a ulice. Takým sú Bodjani (3. obr.)

4. Viaculicové sídla na obdĺžnikovom pozemku postavené obydlia a heterogénne humná usporiadané do nepravidelného alebo pravidelného súboru. Takým je Doroslovo (4. obr.)

5. Sídla šachovnicového pôdorysu usporiadané do ulíc s geometrickou pravidelnosťou s rovnako veľkými humnami tvoriace zonálnu jednotu. Takým sú Odžaci (5. obr.)

6. Sídla s rôzne veľkými humnami nadväzujúce na seba v prstencovom pôdoryse. Takou je Selenča (6. obr. )

V zrkadle recentného materiálu stojí pred nami mimoriadne bohatý modelovateľný repertoár. Treba pripomenúť, že na tieto rozdiely majú vo veľkej miere vplyv miestne geomorfologické pomery. Spôsob usporiadania nie je formotvomým prvkom. Prstencové a na ne náväzné vzťahy vychádzajú z pozemkových vzťahov a teda nie sú v prvom rade geomorfologické. Charakteristickou črtou dvojdvorových dedinských usadlostí vo Vojvodine je vnútorná organizovanosť, ktorá sa prispôsobila tu žijúcim viacerým etnikám. Možno ju sledovať pri znovuusporiadaní starších dedín (Bodjani) ako aj pri nových obciach osídlených v 18. storočí.

Chotárne sídla (filiálne hospodárstva zvané tane), ktoré boli uspôsobené na uskladnenie, chov dobytka a sezónne bývanie, prešli viacstupňovým vývojom. Počas tohto vývoja, v 70. až

100