Új mindenes gyűjtemény 8. 1989 – Társadalomtudományi értekezések

Gyönyör József: Az első köztársaság ideiglenes alkotmánya

RESUMÉ 81 Dočasná ústava Československej republiky Resumé Samostatný československý štát „vstúpil v život" dňa 28. októbra 1918. Československý národný výbor ešte večer toho istého dňa schválil historické „Provolání" a súčasne prijal prvý zákon československého štátu, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 11/1918 Zb. Prvý československý zákon bol chápaný ako vyjadrenie „ústavnej revolúcie". Neobsahuje síce zmienku o hraniciach štátu, avšak v podstate deklaruje oddelenie jeho územia od Rakúska a Maďarska, územia ktoré tvorí československý štát od jeho vzniku. Podľa neho vykonávatelom štátnej zvrchovanosti je Národný výbor, ktorý síce neurčuje štátnu formu, ale obsahuje ustanovenie, že sa to má stáť neskoršie. Ponecháva dočasne v platnosti všetky dovtedajšie zemské a ríšske zákony a nariadenia, teda recipoval právne normy rakúskeho a maďarského právneho poriadku, aby „nenastali zmätky a upravený bol nerušený prechod k novému štátnemu životu". Zákon č. 11/1989 Zb. bol v skutočnosti prvým zákonom československého právneho poriadku, a súčasne prvou československou ústavou, ohniskom československého právneho poriadku. Národný výbor, ktorý prijal celkove 40 právnych noriem, z nich 17 zákonov, sa premenil dňa 14. novembra 1918 v Národné zhromaždenie. O deň skôr, teda dňa 13. novembra, prijal dočasnú ústavu, t. j. zákon č. 37/1918 Zb. Dočasná ústava sa dotýka hlavne troch najvyšších štátnych orgánov (národne zhromaždenie, prezident republiky, vláda). Jeden z jej paragrafov sa zaoberá súdmi, avšak sa nezaoberá ich organizáciou a vôbec zásadami „sudcovskej moci", upravuje iba spôsob vyhlásenia rozsudkov. Národné zhromaždenie vzniklo rozšírením počtu členov Národného výboru v zmysle § 1. dočasnej ústavy podlá takého kľúča, ako vznikol Národný výbor, t. j. podľa výsledkov volieb do ríšskej rady z roku 1911. Jeho meno pochádza z Veľkej francúzskej revolúcie, podľa francúzskej ústavy z roku 1791 („assemblée nationale"). „Kľúč" z roku 1911 sa na Slovensku nedal použiť. Medzi 256 členmi bolo 40 zo Slovenska. Novela dočasnej ústavy, zákon č. 138/1919 Zb. zvýšila počet členov Národného zhromaždenia na 270, ktorí utvorili 7 klubov. Členovia Národného zhromaždenia boli iba Češi a Slováci. Iné národnosti ani priamo, ani nepriamo neboli zastúpené v tomto zákonodarnom zbore. Nemci síce požadovali zastúpenie, avšak bezvýsledne. Medzi členmi Národného zhromaždenia bolo celkom 8 žien. Národné zhromaždenie nebolo ničím iným, než rozšíreným Národným výborom, v ktorom výkonná moc bola oddelená od zákonodarnej moci. Prívlastok „revolučné" dostalo v reči predstaviteľov občianskych strán, v tlači ako aj v buržoáznej náuke. V skutočnosti nešlo o revolučný orgán v pravom zmysle slova, avšak slúži na odlišovanie od neskoršie voleného Národného zhromaždenia podľa ústavnej listiny. Na ustavujúcom zasadnutí detronizovalo habsburgskú dynastiu a zvolilo za prezidenta republiky neprítomného Tomáša G. Masaryka aklamáciou. Inak dočasná ústava nemala nijaké ustanovenie, ktoré by jednoznačne určilo, že československý štát je republikou. Národné zhromaždenie bolo jednokomorové. V českých zemiach sa podľa zákona č. 75/1919 Zb. konali voľby do obecných zastupiteľstiev. Význam týchto volieb vzrástol tým, že sa ich po prvý raz zúčastnili ženy. Volebné právo bolo všeobecné a rovné, a voľby priame a tajné. Hranica pre vznik aktívneho volebného práva bola určená na dovŕšenie 21. roku veku s podmienkou trojmesačného pobytu v mieste. Pasívne volebné právo vznikalo v 26. roku a predpokladovalo jednoročný pobyt v obci. Používanie jazyka neupravovala ani dočasná ústava, ani iná právna norma. Hlavu štátu, prezidenta republiky, volí podľa dočasnej ústavy Národné zhromaždenie, avšak pripúšťa, že „nová hlava štátu", ktorá by mala nastúpiť po skončení úradu prvého prezidenta, nemusí byť prezident republiky. Funkčné obdobie prezidenta malo trvať až do doby, kým podľa definitívnej ústavy nebude zvolená nová hlava štátu. Túto nedoriešenú otázku a nedostatky právnej normy vyriešil neskôr sám život.