Új mindenes gyűjtemény 8. 1989 – Társadalomtudományi értekezések
Gyönyör József: Az első köztársaság ideiglenes alkotmánya
82 RESUMÉ 82 Uplatňoval sa dualistický princíp výkonnej a nariaďovacej moci. Táto moc sa realizovala medzi prezidentom republiky a vládou. V podstate však vláda vykonávala vládnu a výkonnú moc. Do kompetencie prezidenta patrili iba tie náležitosti, ktoré dočasná ústava taxatívne vymenovala. Dočasná ústava zabezpečila hlave štátu, že nemohol byť trestne stíhaný. Za vládne úkony vykonávané prezidentom republiky bol zodpovedný príslušný minister. Vláda bola orgánom zborového charakteru. Zodpovedná bola Národnému zhromaždeniu. Jej kolegiálna zodpovednosť sa obmedzovala iba na politickú. Dočasná ústava riešila vzťah kolegiálnej zodpovednosti vlády, resp. individuálnej zodpovednosti ministrov iba potial, pokiaľ v paragrafe 16 výslovne hovorila o zodpovednosti vlády. Právne postavenie vlády bolo totožné vlastne s charakterom „gouvernement ďassemblée" napriek tomu, že dočasná ústava poznala osobitný orgán (prezident republiky) a funkciu hlavy štátu nevykonával ani predseda Národného zhromaždenia, ani predseda vlády. Vláda vlastne bola výkonným výborom Národného zhromaždenia, meniteľným podľa jeho volného uváženia. Po prijatí zákona č. 271/1919 Zb. nastala podstatná zmena v postavení vlády. Odo dňa 31. mája 1919 už prezident menuje a odvoláva a nie národné zhromaždenie. Podľa § 14 novely dočasnej ústavy počet členov vlády už neurčuje Národné zhromaždenie, ale prezident republiky, avšak Národné zhromaždenie jej môže vysloviť nedôveru. Vláda podľa vzoru klasickej demokrácie západných štátov sa stala typickým „gouvernement parlementaire". Určité ustanovenia dočasnej ústavy svedčia o tom, že tvorcovia ich koncipovali podľa amerického a francúzskeho vzoru. Dočasná ústava bola v platnosti vyše roka ako základný zákon československého štátu a to do toho času, kým nevstúpila do platnosti nová ústava — ústavná listina.
