Erdő Péter - Gábor Bertalan - Szalay László: Latin-magyar-szlovák egyházjogi kisszótár - Studia Theologica Budapestinensia 16. (1997)
R
remotio, onis, f. - elmozdítás; odvolanie (430.k.2§) remotus, 3 - távol tartott; odvolanÿ (430.k.2.§)-o scandalo, - a botrány távoltartásával; vylúcenie verejného pohoräenia (933.k.) removeo, 2 - elmozdít (feladatkörből); odstránif (1125.k. 1, 1600.k. 1 §2) remuneratio, onis, f. - díjazás; remunerácia (263.k.) renovatio, onis, f. - megújítás, (fogadalomtételé); obnovenie (657.k.l.§) beleegyezésé; súhlasu (1156.k. 1 .§) renovo, 1 - megújít; obnovif (889.k.2.§) renuntiatio, onis, f. - lemondás; zrieknutie (80.k.)- instantiae, - elállás a pertől; zrieknuf sa pojednávania (1724.k.) renuo, 3 - megtagad, vonakodik; zdráhaf sa (776.k.) reparatio, onis, f. - helyrehozás; odstránenie (695.k. 1 .§)- iustitiae, - az igazságosság helyre- állítása; zadosfucinenie spravodlivosti (695.k.l.§)- scandali, - a botrány helyrehozása; odstránenie pohorsenia (695.k. l-§)- damni, - a kár helyrehozása; nahradenie äkody (1357.k.2.§) repello, 3 - visszavet (pl. tanút, képviselőt); odmietnuf (1549.k.) replico, 1 - viszontválaszt ad; replika (1603.k.3. §) repraesento, 1 - képvisel; zastupovaf (118.k., 499.k. 1419.k.2.§) reprobo, 1 - elvet; zavrhovaf (5.k.l.§) consuetudo reprobata - elvetett szokás; zvyk, ktorÿ sa zavrhuje (24.k.2.§) repudio, 1 - elvet, elutasít; odmietnuf (751 .k.) reputo, 1 - tart, vél vminek; nazdávaf sa (1460.k.3.§) requiro, 3 - megkövetel, kíván; vyzadovaf (199.k.6)- itur, - szükséges; vyzaduje sa (124.k.l§ 150.k.) requisitum, i, n. - követelmény, megkívánt tulajdonság; stanovená norma (831.k.2.§) res, rei, f, adiuncta rerum, - dologi körülmények; okolnosti (83.k.2.§) natura rei - a dolog természete; povaha veci (8.k.l.§) universitas rerum, - dolgok összessége; zoskupenie veci (115.k.l§)- iudicata, - ítélt dolog, jogerő, jogerős ítélet; rozsúdená vec (1641 .k.)- temporalis, - anyagi dolog; casná vec (327.k.) Res Publica, - állam; stát (362.k.) resarcio, 4 - megtérít; nahradif (1499.k.) rescindo, 3 - megsemmisít (jogcselekményt); zruäif (125.k.2§) 80