Circulares literae dioecesanae anno 1902 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae

VII.

8 rozkaz, aby učenie Kristovo do skončenia vekov neporušené zachránila. Sťa právny vyučovatel mravovedy evan- jeliuraovej sa nielen potešitelom a ochrancom duší stane lež aj večite žblunkotajúcím pra­meňom spravedlnosti a lásky, j ako i roz­širovateľom a zastavateľom pravej svobody a jedine možnej rovnosti. Užívajúc učenie svojho božského Zakladateľa, v dobre roz- váženej rovnováhe drží pravé zábradlia všetkých práv a všetkých vlastností spolo­čenského veškerenstva. A rovnosť, ktorú hlása, nedotknute nechá bez pochybu od prírody požadované rozdiele rozličných stavov spoločenských; svohoda, ktorú ona podáva, aby anarchiu od viery odpadlého a na seba zanechaného rozumu prekazila, neobraža práva spravedlivosti, ktoré nad právom svo­body, nie práva spravedlnosti, ktoré nad právom pocti a moci, nie práva Božie, ktoré nad právom človeka stoja. Kresťanstvo je nie menej úrodným v dobrých účinkoch v stave rodiny, lebo nielen tým podvodom a úkladom sa protivi, ktorými bezúzdna nevera život rodinný hrozí, ale pripraví a udrží i jednotu a stálosť stavu manželského a jeho vážnosť, vernosť a svätosť obhajuje a napomáha. A v tej istej miere udržuje a upevňuje občanský a politický poriadok tým, že autoritu z jednej stránky príčinlivé podporuje a z druhej stránky oproti múdrým napraveniam a oproti spravedlivým snaženiam poddaných s dobrochtivosťou sa chová, že úctu a poslušnosť oproti panov­níkom prikazuje a neodpredajné práva ľud­ského svedomia v každom páde do svojej ochrany berie. A takýmto spôsobom oproti cirkve poslušne národy, skrz jej vpliv oslo­bodené budu od otroctva a krutovlády. Dobre znajúc božskú silu, od počiatku Nášho pápežovania horlivé sme pracovali na tom, aby sme dobročinné úmysle cirkve vyjavili a vyvýšili, a poklad náuky, jako i blahodarnú účínlivosť dľa možnosti vysvetlili. Na tento ciel mierili najhlavnejšie skutky Nášho pápežovania, menovite o kresťanskom múdrosloviu, o ľúdskej svobode, o kres­ťanskom stave manželskom, o slobodomu­rárskom spojeniu, o všeobecných vládach, o sriadeniu kresťanských štátov, o povinno- sťach kresťanských občanov, o socialismu, o delníckej otázke, a o iných záležitosťach jednajúce obežne listy. Avšak nielen tá bola najvrelejšia žiadosť srdca našeho, aby sme duše osvietili, lež spolu, aby sme srdcia pohnúli a očistili tým, že za to sme boli, aby sme kresťanské čnosti medzi ľudom k novému rozkvitaniu priviedli. Preto sme neprestali pozornosť napomínaním a radami na tie dobrá obracať, ktoré sú nie pomi- nutelné a stáli sme na tom, aby sme telo duši, človeka Bohu, pozemské putovanie životu nebeskemu podriadili. Od Boha po­žehnaní, slovo Naše prispeť mohlo k tomu, aby presvedčenie mnohých posilnilo, v ťaž­kých otázkach terajšieho veku ich lepšie objasnilo, horlivosť obživujúc, k rozličným dielam, ktoré sa v každej krajine uskutoč­ňovaný a ešte i jednostajne uskutočňujú, popudzovalo, zvlášte ku dobru vytvorených tried, skrz vzbudenie k novému životu tej kresťanskej lásky k blížnemu, ktorá hlavné miesto svojho účinkovania u ľudu nachádza. Ked aj, Ctihoní Bratri, sypanie žatvy hoj­nejšie nebolo, zvelebujeme tajomstvo spra­vedlnosti božskej a spolu vzdycháme k nemu, aby sa nad sleposťou toľkých smiloval, na ktorých sa, bohužiaľ, bázeň vzbudzujúci ponos Apoštola hodiť môže: „Boh tohoto sveta tak zaslepil rozum neveriacich, že sláva Kristova, svetlo evanjeliuma ím ne­svieti.“ (2. Kor. 4. 4.) V tej istej miere, v jakej cirkev kato­lícka vyvinula horlivosť za mravvé a hmotné

Next

/
Thumbnails
Contents