Circulares literae dioecesanae anno 1902 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae

VII.

prednosť čerpal. Pri tom všetkom však všetci cítia a mnohí uznávajú, že výsledok za nádejou ostal. Ani nemožno povedať iné, ked človek do ohľadu vezme stav myslí a mravov, štatistiku zločinov, zo spodných vrství vychádzajúce tajne rozchyrovania, panovanie moci nad právom. Nežiadame si znova v reč uviest zopsotnené množstvá; dostačuje len jedon povrchný pohlad, aby sme zbadali, že jedna úplne určiť sa nedajúca zarmútenosť obťažuje duše a že hlboké túženie sidli v srdciach. Človek panuje nad hmotou; avšak táto mu nemohla dať to, čo sama nemá; a veiké otázky, ktoré sa na jeho najhlavnejšie zájmy vzťahujú, veda Tudská nerozlúštila; žížeň po pravde, čnosti, nekonečnom sa nezahasil, a pokladmi, požitkami obohatená zem, jako i rozmnoženie pohodlnosti života nijak nes- nížily neuspokojený stav mravný.

Či teda zavrhnúť a či zanedbať máme vymoženosti západnej kultúry, vzdelanosti a jednej zmiernenej a rozumnej svobody? Práve nie; oproti, musia sa ony napravovať, napomáhať a uctiť sťa vzácná istina, vezmúc do obladu, že všetky sú od prirodzenosti dobré, pre veľký úžitok ľudskej rodiny od samého Boha urídené prostriedky. Pri ich užívaniu ale pred očima sa má mať úmysel Stvoriteľa a o to sa starať, aby nikdy bez náboženského živia neboli, lebo v tomto je skrytá sila, ktorá ich živí a hodným ovocím zaopatrí. V tomto je ale tajnosť rozlúštenia úlohy. Ked sa nejaká organická bytnosť nevydarí, k záhube sa kloní, to preto je, že zmiznú tie príčiny, ktoré jej podobu a jestvovanie poskytnuly a iste je, že k novému zdraviu a kvitnutiu len tak príjde, ked sa nazpät dostane pod obživujúci vpliv tých istých príčin. Včul už v tom šialenom pokuse, aby sa od Boha odtrhla, odhodila spoločnosť občanská, čo nadprirodzené je, a božské zjavenie, a tak sa odtiahla od

obživujúcého účinkovania kresťanstva, to jest od naj pevnej ešieh o zabezpečenia poriadku, od najmocnejšieho sväzku braterstva, od nevyčerpateľného prameňa osobných a spoločenských čností; a z tohoto šialeného odpadnutia pochádza prevrátenosť v živote praktickom. Poblúdená spoločnosť sa teda navrátiť musí do lona kresťanstva, jestli sa o vlastný dobrobyt, o pokoj a blaženosť stará.

Jako sa nedostane kresťanstvo do duše bez toho, aby ju nepolepšilo, tak nevnikne ani do verejného života štátu bez toho, aby štátný poriadok neupevňovala. S ideou proz- reteľného, múdrého, nekonečne dobrého a spravodlivého Boha vsadí do svedomia i pocit povinnosti, osladí trpenia, utiší hnev, zapôsobí hrdinstvo. Ked kresťanstvo pohanské národy premenilo, a toto premenenie bolo skutočné z mrtvých vstanie k životu tak, že so šírením sa kresťanstva klesanie barbarstva spojene chodilo, schopné bude i k tomu, aby terajšie štáty a národy po hrozných otrásaniach nevery k pokoju nazpät priviedlo, a ich v tomto upevnilo.

S týmto sme ale všetko nepovedali; navrátenie ku kresťanstvu nebude pravým a dokonálým liekom, jestli ono neznamená návrat a lásku ku jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej cirkve. Poneváč kresťanstvo účinkuje v katolíckej cirkve a stejné je s ňou, s touto na priestore duševných vecí samostatnou a dokonalou spoločnosťou, ktorá je tajným telom Ježiša Krista a ktorej vidi- telná hlava je rímský pápež, nastúpca kniežatá apoštolov. Ona je pokračovateľom poslania Spasiteľovho, dcéra a dedička vykúpenia Jeho; ona rozšírila evanjelium na okršleku zeme a ochraňovola ho cenou krvy svojej, a následkom prisľúbenia božského podporovania a nepominutia s bludom sa nikdy nesnesúc, zase len ona vykonáva ten