Circulares literae dioecesanae anno 1902 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae

VII.

6

riadky, predohra to ostrejších víchrov. Biedna poloha veľkej stránky nízkych ľudí, ktorá na každý pád náhlé zlepšenie potrebuje, divným spôsobom posluhuje plánom obratných buričov a obvzlašte socialistických stránok, ktoré pomocou hlúpých, množstvám ľudí daných sľubov k vyplneniu najhroznejších úmyslov pokračujú.

A poneváč ten, ktorý zo strminy spadne, konečne na zem padnúť musí, preto logika čo mstiteľ zásad už dozreť dala jednu opravdivú spoločnosť zločincov, ľudí úplne divokého pudu, ktorí hned prvými kúskami najväčší strach zapôsobili.

Pevným a medzinárodným sriadením zaopatrená, už včul je schopná k tomu, aby zločinnou rukou svojou všade účinkovala, bez toho, žeby sa od prekážok báť, alebo od volaktoreho zločinu desiť musela. K nej prináležiaci, pretrhnúc všetko spojenie so svetom občanským, so zákonmi, vierou a mravom anarchistami seba nazývajú a úmýsel ich je základne zničiť společenský poriadok so všetkými prostriedkami, ktoré slepá a nezkrotená náruživosť len vnuknúť môže. A poneváč tento svoju jednotu a život od autority dostáva, preto plány jej predovšetkým proti autorite sú zamierené, kto by sa nedesil hrúzou útrpnosti a pohoršenia, ked behom málo rokov cisárov, cisárovny, kráľov, hlavy mocných republík napadnúť a zavraždiť videl, zo žiadnej inej príčiny, jako preto, poneváč najväčšou auto- ritov opatrení boli.

Proti takémuto množstvu hotových nerestí a budúcich nebezpečenství povinnosťou našou, ktorú týmto plníme, je, aby sme znova oslovili všetkých ľudí, ktorí dobrej vôle sú, a obvzlášte tých, ktorí vyšší úrad zastávajú aby sa o zodpovedajúcé lieky postarali, a ich rýchle a s účinlivou opatrnosťou upotrebili. V tomto ohľade najsurnejším konaním je, aby sme druhy a platnosť týchto liekov vyzkúmali.

Až po nehe sme čuli zvelebovať dobrodenia svobody a ju oslavovať, jako hlavný liek a nepripodoblivý prostriedok na skutky bohatého pokoja a šťastia, ale príbehy do- kazaly, že svoboda je pre tento ciel bezúčin- livá. Hospodárské zmätky, triedne boje vypuknú z každej strany a jednoho pokojného občanského života ani len začiatok videť neni. Oproti jedonkaždý svedoctvo vydať môže o tom, že svoboda, jako ju teraz rozumejú, bez rozdielu pravde a bludu, slušnému a tohto protivnému udelená, len k zneucteniu všetkého šlechetného, svätého a vznešeného viedla, a zločinom, samovraždám a rozličným výpukom divých náruživosti cestu napravovala.

Aj to tvrdili, že zdokonalenie všeobecného vyučovania hrby vzdelanejšími učiní a ich tak oproti nezdravým námerom dos- tatočno obrní a dnu hraníc mravnosti a právnosti udrží. Avšak skutočnosť sama daždodenne dosvedčuje, kam vyučovanie bez pevne náboženskomravného vychovávania vedie.

Mladé duše, vo svojej nezkusenosti a vo vrení náruživostí, ostaly korisťou zlých zásad, obvzlášte tých, ktoré dvoma rukama roztrusovaf sa nehanbi jedna rozpustilá tlač a ktoré rozum a srdce nakazujúc, toho ducha pýchy a neposlušnosti pestujú, ktorý pokoj rodín a mestov tak často ruší.

S veľkou dúverou sa chovali potom k postupnému vyvinovaniu vedy a pominuté stoletie videlo vskutku veľké, netušené, divné pokroky vedecké. Ale či skutočne priniesli tú hojnosť mravne obnovujúceho ovocia, po ktorej mnohí túžili a ktorú občakávali? Vznos vedy zaiste nové chrámy otvoril duchu, rozšíril panovanie človeka nad hmotnou prírodou, a pozemsý život z tohto stonásobnú