Circulares literae dioecesanae anno 1902 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae

VII.

4

cého zahodili a z druhej stránky zásadu svobodného zkúmania postavili, týmto základne zatriasli ústrojom budovy božskej a otvorili dvere nesčíslným premenám, pochybovaniam a zapieraniam, ešte i v najdôležitejších predmetoch tak, že toto i nádej samých reformátorov prevýšilo.

Poneváč takto dráhu otvorili, vystúpi vysokomyselné mudroslovie tupičov 18. sto- letia a ešte dalej pokračuje. Sväté knihy učiní predmetom posmechu a úplne zavrhne všetké pravdy Bohom vyjavené s tým posledným úmyslom, aby vykorenila z povedomia Iudu celú bohabojnú vieru, všetok dech ducha kresťanského. Z týchto prameňov braly pôvod osudné a pustošiacé sústavy racionalismu, pantheismu, naturalmismu a materialismu, ktoré pod novou zdanlivosťou dávné, už od sv. otcov a vierohajiteľov prvých časov kresťanských vyvrátené bludy zase obnovily tak, že pyšné duše novoveké, kým vlastným svetlom príliš chcú videť, oslepnuly a s pohanstvom ešte i poťahom na vlohy svojej vtastnej duše a na nesmrtel- nosť túto vyznačujúcú matlaniny uviedly.

Takýmto spôsobom sa boj proti Cirkve ostrejším stal tak následkom prudkosti, jako i všeobecnosti napádania. Lebo terajšia nevera neni spokojná s tým, že o tomto, lebo onom článku viery pochybuje, alebo ho zapiera, lež bojuje proti všetkým zásadam skrz zjavenie posväteným a zdravou múdrosťou odobreným, proti tým neobrazitelným a základným zásadam, ktoré človeka najhlavnejšiemu cielu svojho jestvovania vyučujú, v povinnosťach udržujú, jemu smelosť a poddanie udelujú a sľúbiac mu nepodplatiteľnú spravodlivosť a dokonálé blahoslavenstvo za hrobom, do mysli vryjú, aby čas večnosti, zem nebeskej ríši podriadil. A čo postavia tieto učenia na miesto nepripodoblivých potechý viery? Strašný skepticismus, ktorý

zmrazí srdcia a udusí každé veľkodušné snaženie.

A bohužial, jako vidíte, Ctih. Bratri, vniknuly náuky tieto pustošiace z kruhu myšlienok do zovnútorného života a do verejných pomerov. Veľké a mocné štáty ich ustavične v konanie uvádzajú, mysliac, že takýmto spôsobom kráčajú na čele pokroku všeobečnej vzdelanosti. A j akoby verejné vlády nemusely do seba prijať a zo seba vydávať najlepšie sily života mravného, oslobodené sa cítia byt od tej povinnosti, aby Boha verejne ctily, a veľmi často sa stáva, že ked s lahostajnosťou oproti každému náboženstvu sa vychlubujú, nepriateľsko zachádzajú s jednotlivým, od Boha pochádzajúcim náboženstvom.

Z tohoto sústavu praktického atheismu nevyhnutne nasledovať muselo a i nasledovalo hlboké pomútenie poriadku mravného, lebo ved náboženstvo je hlavným základom spravedlnosti a mravnej slušnosti, jako to vyteční mudrci starého veku pohanského domnievave uznali. Lebo ked pretrhneme sväzky, ktoré človeka viažú k Bohu, k svrchovanému a všeobecnému zákonodár- covi, ostane len istá zdanlivosť púhej ob- čanskej, alebo jako vravia, neodvislej mravo- vedy, ktorá, neberúc do povahy ohľad na večnosť a na prikázanie Božie, svojou bytnosťou nevyhnutne k tomu poslednému nebezpečnému následku privedená býva, že človeka ustanoví za svoj zákon. Tento neschopný súc k tomu, aby sa na krýdlach kresťanskej nádeji ku statkom nebeským pozdvihnul, už len pozemský požitok bude hladať vo množstve rozkoší a pohodlností života a jednostajne upevňovať snaženie po roztržitosťach, túžbu po bohatstve, chváta- vosť po rýchlom a nesmiernom zisku, bez ohľadu na spravedlivosf a v tomto namáhaniu vyvinie náruživé vynasnaž o vania a ich aj