Cseri Miklós szerk.: A Kisalföld népi építészete - A Győrött 1993. május 24-25-én megrendezett konferencia anyaga (Szentendre; Győr: Szabadtéri Néprajzi Múzeum, Xantus János Muzeum, 1994)
KÜCSÁN József: Sopron északkeleti külvárosának építészeti vizsgálata a 17-18. században
Vyskum stavitelstva 17-18. st orocia v severozápadnom predmesti Sopronou Autor étudia sa snazil poskytnút podrobné informácie o tych svojráznostiach ako aj odlisnostiach od typickych národopisnych javoch 19-20. storocia, ktoré sa dostali najavo po prestudovan Í inventárov z 17. a 18. storocia. Na základe toho sa zdáva, ze na perifériach mesta Sopron 64% byvatelatva byvalo v obydliach, ktoré sa clenili na kuchytïu a izbu. Niekroré znaky vsak svedcia o torn, ze sa zjavil nárok na zväcsovanie, rozsirovanie tohto obyvacieho priestoru. Dôsledkom toho prestavba komory sa znacne rozsírila. V skúmanom období nezostali vsak bez zmeny arv obyvacie domy s dvoma izbami a kuchyhou (33%), lebo rozdeíovanie izieb s rozlohou, veíkou 25-30 stvorcovych metrov bolo veîmi casté. Vyvoj pôdorysu v skúmanom období sa uskutocnil v rámci jedného obydlia, a to rozdeíovaním jednotlivych miestnosti rovnobeznym smerom. Éva ASKERCZ vo svojom stúdiu - v ktorom spracovala inventer vnútorného mesta Sopronu v 17-18. storoci - dospela k podobnému záveru. Velkost priemernej obyvacej izby urcila na velkú 50 stvorcovych metrov. Z toho je jasné, ze tendencia 18. strorocia - rozdeíovanie základnej plochy na viae miestnosti - umoznila získanie pohodlnnych priestorov. To isté sa nedá tvrdit v súvislosti s obydliami na perifériach, ktoré boli oveía mensie a mali iba polovicnú velkost horeuvedenej plochy. V takychto obydliach rozdeíovanie umoznilo vytváranie priestorov na spávanie, ale vsak tie nevyhoveli ludom na zdrzovanie sa tarn dlhsiu dobu. Takyto vyvoj obydlí sa dostal teda do slepej ulicky. Na úzkych pozemkoch periférií dalsiu stupeh vyvoja pre takzvané dlhé domy mohlo znamenaf len pricne rozdeíovanie budov alebo stavanie poschodia. Ovela castejsie sa stretávame v Soproné s inym riesením pôdorysného clenenia, s takzvanym „ciastkovym dómom" („részház", vlastne zdruzená forma domu). V spomínanych inventároch sa naslo 7 takych prípadov, ked zasulá osoba vlastnila polovicu domu a v jednom prípade 2/3. Zo skúmaného obdobia nemáme spolahlivé údaje, ale Gusztáv THIRRING vo svojej práci uviedol údaje z roku 1734, vzfahujúce sa na tie domy, za ktoré platili dah. Podla tychto 46% domov s jednou izbou a kuchyhou, 37% s dvoma obyvacími priestormi a kuchyhou a 13% s troma obytnymi izbami a kuchyhou. Pocet „ciastkovych domov" bol 29. „Ciastkovy dorn" je vlastne stavanie obydlí po dízke pozemku, cize stavanie domov jeden za druhym s podobnym alebo s totoznym pôdorysom a velkostou základnej plochy. V danych podmienkach sa toto riesenie bolo vseobecnym, co vsak neznamenalo, ze vytvorenie komfortnejsích podmienok sa dialo iba so zveladovaním základnej plochy domov. Nedialo sa to ani dôsledkom znízenia poctu obyvatelov po jednotlivych bytoch. Z toho vyplyva, ze úroveh byvania v dvojdielnych obydliach s kuchyhou od 17. storocia sa konzervovalo, v niektorych prípadoch az do dnesného dha. Po prehTade hospodárskych miestnosti a stavieb mőzeme byt svedkami zaciatku rozdelovania ich specializovanych funkcií. Uz existovali, alebo sa práve zjavili nasledovné stavby: pivnica-lisovha, mastal-chliev pre osípanych, komora-obilnica-obyvacia komora, skladovanie na dvorekőlha-stodola. Fakt, ze vinohradníctvo a vinárstvo sa dostalo do popredia, dokazuje zvysenie poctu náradí v kazdej budove a miestnosti.
