Cseri Miklós szerk.: A Kisalföld népi építészete - A Győrött 1993. május 24-25-én megrendezett konferencia anyaga (Szentendre; Győr: Szabadtéri Néprajzi Múzeum, Xantus János Muzeum, 1994)
KECSKÉS Péter: Kisalföldi épületcsoport a szentendrei Szabadtéri Néprajzi Múzeumban
Skupina stavieb z Podunajskej níziny v Skanzene Szentendre Ústredné národopisné múzeum v prírode Madarska sa buduje 20 kilometrov od Budapesti - pri mestecku Szentendre. Do skanzenu podía jednotlivych geograficko-historickych oblasti Tudovej kultúry krajiny bude presídlenych 9 stavebnych jednotiek. Z tychto ako druhá bola dokoncená stála expozícia predstavujúca Tudovú architektúru Podunajskej níziny (1970-1992). Autor stúdia sa zaoberá s históriou vyskumu vybrania budov, plánom presídlovania a najdolezitejsími budovami. Táto cast stálej expozície obsahuje 50 budov a skoro 5000 kusov predmetov. Obyvacie a hospodárske skupiny stavieb postavili podía sídelného typu, charakteristického pre Podunajskú nízinu v 18-19. storoci. Osadovú jednotku takéhoto typu nazyvame ulicovym radovym sídlom. Na stranu ulice úzkeho pozemku sa vycníevajú obytné domy. Koniecn pozemku uzatvára rad stodolí. Skupiny domov sú charakteristické aj podía rőznych spolocenskych vrstiev (potomky zeliarov a poddanych, strednych roíníkov, veíkych gazdov). Rozdiely medzi národnou a národnostnou lokálnou kultúrou sa ukazujú najmä na základe predmetov zariadenia a prostriedkov kazdodennej potreby (5 madarskych, 2 nemecké a jedna chorvátska rodina). Stavebnú kultúru kompletizujú priemyselné (síapací mlyn, kovácska a tkácska dielha) a sakrálne (votívna kaplnka, zvonica, kálvária, socha svätcov) objekty. Tieto stavby nám predstavujú históriu stavitelstva a spôsob zivota za posledné dva tisícrocia. Stavebné materiály, konstrukcia budov, pôdorysné usporiadanie a vykurovacie zariadenia nám spolocne dávajú verny obraz toho. Jednoduchsie stavebné materiály sa zachovali pri hospodárskych budovách: mastaí a stodola s prútenou stenou a stodola s trstenou stenou. Dve obytné domy sa stavali z vykladaniny s vycnievajúcou kuchyhskou pecou a zo zvonka kúrenymi izbovymi kachlami. Ostatné dőlezitejsie objekty sa stavali z pálenej a nepálenej tehly, alebo miesane z tehál a kamehov. V tychto obytnych domoch nájdeme strednú kuchyhskú pec s otvorenym ohhom. V izbách vidíme pece, v ktorych sa vykurovalo z vonka; a rôzne varianty kachlí. Pri niektorych stavebnych rieseniach zistíme aj stredoveké pozostalosti (vycnievajúca sa kuchynská pec) a stopy po veíkych historickych slohoch (barokovy stít domu zo zaciatku 20. storocia). Pre Podunajskú nízinu je charakteristické, ze po skorom hospodárskom rozmachu uz na zaciatku 19. storocia sa zacal mestiansky vyvoj, dôsledkom coho íudia zhotovili alebo dali vyhotoviet nárocnejsie, specializovanejsie stavby a zariadenia. Na vonkajsí vzhíad etnografickej oblasti znacne vplyval sprostredkujúci obchod, rozmanitá deíba práce a racionalizujúci a novátorsky vplyv pehazného hospodárstva. Podunajská nízina je jednou z najvyspelejsích a najviac clenenych oblasti madarskej novovekej kultúry.
