Palla Ákos szerk.: Az Országos Orvostörténeti Könyvtár közleményei 42. (Budapest, 1967)

Bokesová—Uherová Mária: Ohlas náuky Ignáca Filipa Semmelweisa na Slovensku

kadlili. Veľká dojčenecká úmrtnosť popri veľkej úmrtnosti rodičiek zapríčinila, že na Slovensku bol len malý prírastok, ba v niektorých rokoch tohto obdobia dokonca úbytok obyvateľstva. K poklesu počtu obyvateľstva prispela aj veľká úmrtnosť v dôsledku rozsiahlych epidémií kiahní, záškrtu, týfu, ba dokonca ešte i cholery, ktorá vo veľkej miere zúrila na Slovensku ešte i v roku 1873. Veľká emigrácia, hlavne do zámoria, ktorá nastala v dôsledku ťažkého hospodárskeho položenia v krajine mala tu v tomto smere tiež dôležitú úlohu. Počet obyvateľstva Slovenska sa v druhej polovici 19. storočia pohyboval v týchto medziach: v roku 1850 bolo okrúhle 2,411.000 obyvateľov, v roku 1857 sa zaznamenal pokles na 2,370.000. Do roku 1890 nastal iba pozvolný prírastok na 2,595.000 a do konca storočia bol priemerný prírastok 1.6—11 na 1.000 obyvateľov* Lekárska služba sa poskytovala iba v mestách. Na vidieku bola pre zlé hospodárske i komunikačné pomery minimálna. Na 75.000 obyvateľov pripadol priemerne jeden lekár, na 150.000 jedna lekáreň, na 50,000 jedna pôrodná asistentka. Dr. Ján Ambro obrátil svoju pozornosť k najpálčivejšiemu problému vtedajšieho zdravotníctva, k starostlivosti o zdravie mladých matiek a dojčiat. Bol jedným z prvých lekárov v Uhorsku a prvým slovenským lekárom vôbec, ktorý sa pozastavil nad úbohým zdravotným stavom slovenského a tiež uhorského obyvateľstva. Začal sa zaoberaťmožnosťami jeho zlepšenia na podklade Semmelweisovej náuky, v Uhorsku ešte oficiálne neuznanej. Stal sa jej horlivým stúpencom a rozširovateľom a tak aj priekopníkom moderného pôrodníctva na Slovensku. Podľa Semmelweisovho príkladu bojoval v pôrodníckej praxi za zavedenie opatrení pre ďalšie zlepšenie pôrodníckej starostlivosti jednak zriadením samostatných pôrodníckych oddelení v nemocniciach, ktoré, ako o tom písal neskoršie v predhovore ku svojej pôrodníckej príručke, mali vyhovovať požiadavkám pokročilej vedy a humanizmu, ďalej odborným školením pôrodných asistentiek v osobitných, k tomu účelu zriadených školách a ustanovením okresných pôrodníkov, ktorých povinnosťou mal byť dohľad nad odbornou činnosťou a kvalifikáciou miestnych pôrodných asistentiek. V splnení týchto troch základných požiadaviek videl dr. Ambro záruku, že pôrodnícka prax na Slovensku a v Uhorsku vôbec sa môže zlepšiť, môže sa dostať na vyššiu úroveň,