Országgyűlési napló - 1992. évi őszi ülésszak
1992. október 12. hétfő, az őszi ülésszak 13. napja - A nemzeti és etnikai kisebbségekről szóló törvényjavaslat általános vitájának folytatása - ELNÖK (Szabad György): - JAKAB RÓBERTNÉ (MSZP)
939 Odpoved je je dnoduchá: tento zákon hovorí o mne. O mne, ktorá som do svojich 6 rokov nevedela ani slovo po madarsky, ktorú zapísali do madarskej skoly, ale ktorá dodnes po slovensky sníva. O mne, ktorej návrhy na zastavenie asimilacného procesu v roku 1985, potom v rok u 1987 zmietli zo stola v Budapesti na ÚV strany s pobúrením: "snád tu len nechcete slovankizovat?" a ktorej pozmenujúce návrhy na volebny zákon v roku 1990 dnes fungujúca vláda – dokonca aj niektorí z opozície – s nadutou aroganciou odmietli. A hovorí aj o tej, ktorá následkom jedného futbalového zápasu dostala urázajúce, preklínajúce anonymné listy od svojich madarskych spoluobcanov, a o tyzden neskor o nej v Bratislave vyhlásili, ze je predlzená ruka madarskej vlády. Áno, to vsetko som ja – a je nás viac – ktorych pripravovany zákon oslovuje. Pretoze toto je aj nasa vlast – a nas konecne oslovili. Nás: stále hromozvody, ustavicné obete historie. Vázeny parlament! Pred stostyridsiatimi troma rokmi 28. júla 1849 odzneli slová ministra vnútra Bertalana Szeme reho: "Národné zhromazdenie sa musí vyjadrit tak, aby Európa videla, ze dobre poznáme znaky najnovsích revolúcií, a aby svet videl, ze svojim obcanom dávame nielen slobodu, ale ze aj národom dávame ich národnost. My kazdy národ pokladáme za svojho brata." Dnes ja vsak október. Viene, ze vtedy uz bolo neskoro. Teraz nezmeskamje. Dámy a páni! O problémoch s národnostnymi zákonmi, na ktoré v madarskej histórii nebola núdza, sa tu uz hovorilo. Hovorilo sa tiez o tom, ze tento návrh národnostného zákona je ako p renosené dieta a nasiel sa aj taky poslanec, ktory ho nepokladal za vhodny ani na vseobecnú rozpravu. Neodsudzujem ich. Návrh zákona má vela nedostatkov, tie sa vsak spolucítiacim porozumením, väcsou pozornostou a aktívnou dobrou volou dajú odstránit. A es te niecím: národnym cítením, nazvanym Kossuthom svetou vásnou, "premozitelom nasej sebeckosti", ktorú treba drzat na uzde. Potrebuje to dnes kazdá stredoeurópska spolocnost. Potesujúce je stanovisko vlády, podla ktohéro "osud mensín sa nesmie stat obetou straníckych záujmov". Dúfame, ze je to aj stanovisko strán. Teraz je totiz v platnosti taky zákon o samosprávach, na základe ktorého starosta, ktory sa dostal do svojej funkcie pomocou tejktorej strany, je temer nedotknutelny, záujmy národností sú tym pád om vydané na pospas. Dokazom toho sú volby riaditelov v dvoch nasich slovenskych skolách. Obe prebehli v tomto roku. Základnym princípem návrhu zákona je "aktívna ochrama národností" – odznelo taktiez z úst p. ministra. Len po tichúcky sa pytam, ci namiest o mnohych popierajúcich viet 4. § by neboli posobivejsie pozitívne konstatovania, ktoré by vyslovili, ze je zakázané sírit nenávist, ze je zakázané prejst z národnej pychy do národnej netrpezlivosti. V dnesnej podobe je totizto predlozeny návrh zárodkom po volujúceho zákona: mic nie je zakázané, nic nie je povinné. Zdeformované hospodárske pomery rodia zdeformované spolocenské pomery, v ktorych "neodcuditelné právo" bude len skromnym zelaním, ak sa priestupky nepotrestajú, ak nikto nezarucí realizáciu práv. Aj preto mi obzvlást chybajú státne garancie. Zákon vie poskytnút "samoorganizovaniu" mensín samozrejme len vonkajsí rámec – hoci sa tento zdá byt takym pevnym, ako keby bol dokonaly. Vieme, ze takym nie je. Ocividné je aj to, ze bude scasti zálezat aj na nás, nakolko vieme my, národnosti, vyuzit naznacené institucionálne riesenia, ktoré treba vsak v kazdom prípade zjednodusit, lebo sú prekomplikované a protirecivé. Kladom zákona je to, ze poskytuje prí lezitost na to, aby sa mensima stala subjektom. Jeho kladom je to, ze národnosti dostali rolu v státnej správe. Jeho kladom je to, ze povazuje za dolezité pestovanie kultúry a tradícií. Jeho kladom je to, ze deklaruje kolektívne práva. Vsetky vymenované fa kty skryvajú v sebe zároven aj nedostatky: – subjekt zákona nie je urceny jednoznacne; – obávame sa, ze posobenie v národnostného obcane státnej spárve zostane doslova rolou;
