Nógrád Megyei Hírlap, 1999. október (10. évfolyam, 229-253. szám)
1999-10-06 / 233. szám
PRÍLOHA NOVOHRADSKYCH NOVÍN_____________________________________________________________6. OKTÓBRA 1999 Spolupráca skőlky, skoly a miestnej národnostnej samosprávy vo Venarci Pestujú slovenské tradície O slovenskej národnostnej samospráve vo Venarci a o jej práci sme mohli cítat’ v Slovenskom magazine na- posledy po vlanajsom obe- rackovom festivále. Ani pre- dosly rok nebol necinny. Nedávno sme mali moz- nosf privítaf v materskej skől- ke s druzinou vo Venarci peda- gógov materskych skől z No- vohradskej zupy a z Bé- késskej Caby na od- bornej konzultácii. Témou násho stretnu- tia bola vyucba slo- venského jazyka, ako ho dobudovaf do programú miestnej sköl- ky. K tomu dala pod- net a pomoc ukázka detí pod vedením uci- teliek materskej skől- ky vo Venarci, ktorá spracovala tradície vácky zbor. Den sa pokracoval poobede svetovym programom. Na javisku kultúrneho domu sme mohli vidief program „Klbko” od vel’kokrtíss- keho divadelného súboru. Ve- cer sme sa iúcili od slovenskych hostí spolocnou vecerou a rozhovorom. Ked’ ideme d’alej v Case, nase fasiangy musíme tiez pripomenúf. Slojazdenie na koni, predvedenie spolocenského tanca, sút’az piesní a spolocné hry. Nase folklórne súbory Rozmaring a Guzsalyos májú pravidelné vystúpenia. Ód rokov sa zúcastnia na folk- lórnych podujatiach v Bánke, v Terényi a v Magyarnádore. V tomto roku sme mohli vystúpit’aj v Szécsényi nazup- nej antológii folk- lórneho tanca. K. obo- hacovaniu násho folklórneho programú prispeli vo vel’kej miere mad’arskí a slovenskí choreogra- fi: Jaraj Mathias, Ján Skoda, Éva Subová, ako aj organizátori, ucitelia tanca sarmiestnej oberacky. Po odbor- nom programé oboznámil i sa hos- tia so zaujímavost’ami dediny. Vyznamnym podujatím násho decembrového programú bude Vianocny darceko- vy den, ktory sa organizoval prvykrát pred niekoFkymi rok- mi z iniciatívy Annusky Hit- gyeczovej. T ento den organizu- jeme a oslavujeme odvtedy kazdy rok. Súcasfou tohto programú bola aj pametná vystava na úctu páni Hugye- czovej a folklórneho súboru Rozmaring. Vlani predpolud- ním Vianocného darcekového dna vykonali Ján Durov vel’kokrtíssky farár, Alzbeta Nobiková, farárka zo Szamosu a Ondrej Szabó, knaz z Venar- cu v nasom evanjelickom kos- tole slovensko-mad’arskú om- su. Na omsi nás potesil aj vefkokrtíssky evanjelicky speváci v Mad’arsku kazdy rok vo februári organizujú na celo- státnej a na obecnej úrovni fasiangovy ples. Táto tradícia zije aj vo Venarci, kde sa zúcastnila na tejto akcii skoro kazdá generácia a vecer ubie- hal v dobrej nálade. Na jár, na den detí sme privítali umelecké súbory Slovenského gymnázia a základnej skoly v Budapesti. Miestne obecenstvo sa mohlo zúcastnif na kvalitnom a veselom programé. Program sa skoncil tanecnym domom a muziku pod nohy poskytovala kapela Csendes z Törökszent- miklósu. Organizátormi tohto dna detí boli slovenská národ- nostná samospráva, kniznica, základná skola a podporovala ho Základina pre národnostné a etnické mensiny v Mad’arsku. Celodenny program obsahoval aj súfaz kresieb, vasského tanecného tábora. Nase dievcatá radost’ou sa ucia nővé Choreografie a táncé, ale chlap- cov je málo. Chlapci sa fazko odhodlajú na túto prácu. V Základnej skole Veres Pálné vo Venarci pracujú dvaja ucitel’ia slovenského jazyka. Ich zásluhou je, ze mnohí dosiahli dobry vysledok na zupnej sút’azi slovenskej folklórnej piesne. Na celostátnych sút’aziach sú tiez medzi naj- lepsími. Nase stredoskoláöky za ich dobry vysledok sa zúcastnili na Slovensku na táborení. Hostitel’kou zupnej súfazeje uz viac rokov obec Venarec a hlavnou organizátorkou je Ruzenka Egyedová Baráneková, spolupracovnícka Zupného osve- tového a turistického ústavu. Vravuska Józsefné predsedkyha Slovenskej národnostnej samosprávy vo Venarci Málo dobrych príkladov - Starosti vo vyucbe národnostného jazyka Kol’ko jazykov ovládas, tol’kokrát si clovekom V Novohrade zijú dve ná- rodnosti, v 22 obciach slovenská a v dvoch nemecká národnost’. V ni in u lost i vyu- covali vo vsetkych tychto obciach aj jazyk národnosti. Táto tradícia v poslednych 50- 70- tych rokoch ubúda, predovset- kym v oblasti slovenského jazyka. V dvoch nemec- kych obciach pev- ne zije národnostné védőm ie, v obidvoch obciach sa vyucuje jazyk predkov. Ale existujú aj formy na umlca- nie národnostnych jazykov. K tomu pripomeniem zopár príkladov. V obei Sudice, ktorá je druhou najsilnejsou národnostnou obcou, v minu- lych dvoch storoéiach táto národnostnáobec bola druhou najsilnejsou obcou v literár- nej cinnosti na üzemi zupy, pösobilo osem slovenskych spisovatel’ov, básnikov, kazdy bol evanjelicky farár alebo ucitef. Po tatárskom vpáde tu sa napísala prvá kniha Novohradskej zupy v slovanskom jazyku a tu sa vytvoril v Monarchii návrh na reformovanie pedagogiky. Iba Balasské Darmoty boli pred Sudicami, tam pösobilo desaf slovanskych, slovenskych spisovateFov. V ostat- nyeh novohradskych obciach tiez bolo 1-2 spisovatePov. Podl’a mojich doterajsích vyskumov v zupe zilo 59 spisovatel’ov, básnikov, mnohí z nich dosiahli curópsku úroven. Ale easy sa zmenia. Bolo stále menej takych skől, kde vyucovali slovensky jazyk. Ziaf, ze pred dvoma rokmi práve v Sudiciach prestala vyucba slovenského jazyka. Pred zopár rokmi sa dostal sem novy riaditel’, ktory zruSil vyucbu slovenského jazyka s tym dővodom, ze to ne- potrebujú a popri nemőine zaviedol^ vyuku anglického jazyka. Stát zobral dotáciu na vyucovanie slovenského jazyka, jeho financovanie sa má uskutocnif z prostriedkov samosprávy. Samosprávy sa chcú zbavif tychto „zbytoc- nych vydavkov”. V súcas- nosti v tejto národnostnej de- dine nie je vyucba národnostného jazyka. Upresnujem. Ucia ho v materskej skölke, ale ho neucia v základnej skole. V Strednej obehodnej skole v Balasskych Darmotách vyucujú slovencinu. A tu je nepríjemná situácia: sudické diefa sa ucí tri roky slovensky jazyk v materskej skölke, potom vypadne osem rokov, diefa sa dostane potom do strednej skoly v Balasskych Darmotách a musí sa znova ucif slovencinu, popritom strati lo osem rokov. Bolo by pre diefa ovel’a l’ahsie, keby tieto dve skoly spolupraco- vali a základná skola v Sudiciach by bola prípravnou Skolou pre obchodnú skolu. V Szendehelyi, kde zije národnostné védőm ie, tak v materskej skölke ako aj v základnej skole vyucujú nemec- ky jazyk, samospráva trvá na tom a popri po- vinnych hodín cxistuje aj jazy- kovy klub na rozvíjanie hovo- rového jazyka, kde sa dajú ucif aj nemecké hry. Teda dobrych príkladov je málo vo vyucbe národnostnych jazykov. Dovol’te, aby som pripomenul dve porekadlá. Ked’ som bol maly, stary otec mi stále povedal: „Syncek mőj, uc sa jazyky, lebo kofko jazykov ovládas, tol’kokrát si clovekom.” Pocúval som na neho, a ako horniak naucil som sa cesky, slovensky, ne- mecky, ako dospely po pol’sky popri mojom mad’ar- skom materinskom jazyku. V súcasnosti mám z tychto jazykov jazykové skúsky, ktoré mi ako prekladatel’ovi a tlmocníkovi ponúkajú exis- tenciu. Na gymnáziu som mai profesora, kto casto povedal: „Iba ten clovek je inteli- gentny, kto popri mad’arskom jazyku ovláda jeden západny a jeden slovansky jazyk.” Hemerka Gyula Sudicky zensky súbor spieval na m atTarsko-slo venskéj konferencii v Magyarnándore Zijeme tu, v Mad’arsku (8. cast’) Spolocenské rozvrstvenie, remeslá Literatúra mad’arskych d mensiny - a to sa vzt’ahuje censtvami, ku ktorym pal hospodárske vrstvy. V prípade mad’arskych slo- vákov - naznacujú uz aj typy osád - spolocenská struktúra tejto národnosti oproti doterajsích predpokladov bola ovel’a komplikovanejsia. Vyskum sa nezaoberal ani tym, ze poéas kolonizácie aké bolo rozvrstvenie slovákov na základe ich remesiel a ze popri nevol’- níkov, ktorí predstavovali naj- väesi pocet, v akom pomere prichádzali iné vrstvy zo slovenskej jazykovej oblasti. To je dővodom toho, ze ani neskor- sie zmeny v zamestnanosti nevieme jednoznacne sledo- vaf. Je isté, ze uz v 18. storocí prichádzali odbomí pracov- níci, lesni pracovníci zo slovenskej oblasti do priemyslu (skláme, zeleziame). Pocas 19. storocia muzi z viacerych slovenskych osád pracovali ako baníci napríklad v Bakonycsemye, Sárisáp. Pojín povazovala národnostné j na Uhorsko - takymi spolo- ili v znacnej miere pol’nocet tejto vrstvy sa d’alej zvysil v dvadsiatych rokoch 20. storocia, ked’ na okolí Tatabánya (Bánhida, Oroszlány, Tardos- bánya, Mogyorósbánya) ot- vorili nővé uholné a kamenné bane. Medzi svetovymi vojna- mi sa zvysil pocet pracovní- kov - pracujúcich v budapes- tianskych závodoch - na osa- dách pri Budapesti. Od druhej polovice 19. storocia pol’no- hospodárski meätania a reme- selníci predstavujú najdöle- zitejsie vrstvy pol’nohospo- dárskych miest Dolnej níziny. Tieto vrstvy sa d’alej diferen- cujú po r. 1880 vlastnou a prichádzajúcou inteligenciou, úradníkmi ako aj vel’kym poő- tom agrárneho proletariátu. Vysledkom samostatne vy- budovaného hospodárskeho zivota a kultúrnej samostat- nosti vytvoril sa - a to pre- dovsetkym medzi Dunajom a Tisou, na Juznej nízine - taky novy typ pol’nohospodára, s ktorym sa na severe nestret- neme. Tento novy typ bol ten pol’nohospodársky mesfan, ktory sa vytvoril z bohatého sedliaka. Najväcsie pol’nohospo- dárske majetky boli v Sarvasi, tieto dosiahli 300 jutrov. Za nimi nasledovali majetky v Békésskej Cabe, kde naj- väesi majetok 200 jutrov mai, za nimi prisli majetky v Tót- komlósi, ktoré neboli vacsie ako 120 jutrov. Horné vrstvy sedliakov v Békésskej Cabe a v Tótkomlósi, podobne ako stredná vrstva sedliakov, dlho sa drzali tradicnej zivotnej formy, tradíciam slovenskej spolocnosti. Sarvascania védőmé skúsili zanechaf tra- dicny zivotny spősob a vázili si mad’arsky „bonton”, zivotny spősob dzentriho. Napo- dobnovanie tohto rozklada- júceho spolocenského modelu charakterizuje aj zivot boha- tych sedliakov (70-80 jutrov) v Kiskőrösi. Bohato diferen- covaná stredná vrstva sedliakov na Dolnej nízine spolu s malymi sedliakmi sa stali ochrancami slovenskej l’udo- vej kultúry anajmärodinnych tradícií. Tejto vrstve mozno d’akovaf aj to, ze pocas vyt- vorenia mestianstva stali sa rozsirovatel’mi slovenskej me§- tianskej kultúry. Vymena obyvatel’stva, pocas ktorej 73 000 slovákov od- chádzalo do Ceskoslovenska, d’alej vnútorná hospodárska migrácia v druhej polovici 60-tych rokov (odehod z de- dín) rozviazali etniekú zatvo- renosf slovenskych osád a tym sa zmenilo aj spolocenské rozvrstvenie. Po roku 1945 sú známe dva údaje o zamestnanosti. Podl’a údajov Ústred- ného statistického úradu z roku 1955 66 % slovákov pra- covalo v pol’nohospodárstve, 24 % v priemysle, 3 % pred- stavovala inteligencia a 6 % iná spolocenská kategória. (Pokracujeme) Kam zmizla dobrá nálada sveta? Uz nie iba starú generáciu pocujeme v dedine Níza skutocnym sloven- skym nárecím hovorif, ale zacal sa zivot aj v skole, deti s radost’ou spievajú, hrajú a rozprávajú po slovensky. Z 168 ziakov 110 möze prezif kazdy tyzden krásu slovenskej kultúry a slovenského jazyka. Dni svätej Márie, svadby a oberackové slávnosti vofakedy v jesennom období naplnili dni l’udí náladou. Este aj dnes mámé pekné cirkevné spevy, ktoré sa spájajajú s kultom Márie, ale aj oberackové slávnosti, pri ktorych sa pohne mlady i stary. V tomto roku v spolocnom organizovaní miestnej slovenskej národnostnej samosprávy a dedinského okrasl’ovacieho spolku prezívame túto starobylú tradíciu. Po vofbe sudkyne a sudea idú zeny, muzi, mladí a deti v krojoch na kococh alebo pesi, pritom ukazujú chutné hrozno a spievajú po dedine. Na mnohych miestach im ponúkajú staré alebo nővé víno, ale aj pálenku. Náladu zvysuje na vecemom plese popri veselych a peknych piesnach, tancoch aj krádez hrozna, zachytenie a potrestanie zlodeja. Národnostná samospráva po oberacke organizuje pre dedinu vylet do Slovenská. Dúfame, ze pomocou podpory Nadácie pre národnostné a etnické mensiny sa nám podarí aj teraz uskutocnif 3-4-dnovy jesenny vylet ziakov. Ubytovanie by sa uskutocnilo pomocou priatel’skych kontaktov v dedine Jesenie. Deti májú moznosf poznafa prezif krásu slovenského jazyka a slovenskej kultúry, ale aj krásu a prítomnosf tradícií. Chceme sa dostaf blizsie k prírodnym a historickym hodnotám Nízkej-Tatry, banskych miest a Oravy. Do Nízi sa prest’ahovali Slováci z Oravskej zupy, takto sa mőzme zoznámit’ s nasimi korenami z blízka. Aj my sa spytame casto od seba: „Ale kam zmizla dobrá nálada zo sveta, kam zmizol dobrocinny duch veselosti zo zeme...” Ale nízanskí l’udia z vol’acoho vzdy naberú sily a vyhlasujú: „Cenme vieru a tradície nasich predkov, aj ked’ nasa veková ideológia zmeneny duch dycha do nás.” Z jednej nasich spevov o svätej Márii citujeme jednu strofu: „ Vikvitla ruza ftom nebeckom hráme. / Krásni sa skveje na svátom oltáré, / Mórija, Már ja, Mórija z ruzikvet. /Natebevolácelísirokisvet. ” Barna Márta ucitel’ka Slovensky tanecny dóm na dvore skoly vo Venarci, host'ami sú Slovenské gymnázium a zákludna skola v Budapesti
