Nógrád Megyei Hírlap, 1999. augusztus (10. évfolyam, 178-202. szám)

1999-08-04 / 180. szám

PRILOHA NOVOHRADSKYCH NOVIN

4. AUGUSTA 1999

Novohradcania medzi vyznamenanymi

Na obrázku Mária Jakabová-Singerová je prvá z Vavej slrany a na pravej strane Július Hemerka

Nedávno sa usporiadala v Ta- tabánya-Bánhide celostátny sviatok nasich slovákov - „Národnostny den Slovákov v Mad’arsku” - ktory bol tento rok uz tretí, a sa uspo- riadava na dni Cyrila a Me- tóda.

Slávnost’ sa zaőínala s pri- vítaním pozvanych host’ov v os- vetovom stredisku Puskina.

V rímskokatolickom kosto- le na ekonumickej bohosluzbe sa spomenulo, na nasich pred- kov, prvych vierozvestov Cyrila a Metóda, z ktorych bol Cyril aj zakladatel’om slovien- skeho písomníctva. Po ftom prítomní z celého kraja, vyob- leőení do slovenskych krojov, s dychovkami sa pustili do blízkeho parku na národnostny festival.

Na tomto vyznamnom po- dujatí bol prítomní aj pán Stefan Markus novy vel’vyslanec Slovenskej republiky v Budapesti, hodnostáry Ministerstva kultúrneho dedicstva, státny tajomník Národného a Etnic- kého úradu Tosa Doncev, a iní hodnostáry Státny eh úradov.

Pred vel’kym obecenstvom sa odovzdali celo- státne vyzname- nania „Za naSu národnost” ktorú odovzdal pred- seda CSS. Ján Fűzik a podpred- sedkyna Etelka Rybová.

Medzi vyznamenanymi boli aj dvaja Novohrad- őania.

Poslankyna mad’arského par- lamentu, páni Mária Jakabová-Singerová, profesorka slovenciny, potom tajomníőka a predsedkyna Zväzu Slovákov v Mad’arsku, a uz Stvrty- krát poslankyna parlamentu. Narodila sa v Petianoch, a det- ské roky prezívala v Gal- gagute, kde sa zacala aj ucit. Aj dnes eSte őasto navStívy rodi- covsky dom v Gute.

Z Balasskych Darmőt dos- tal to isté vyznamenanie Július Hemerka, ktory bol pred 50 rokmí jednym zakladatefom

Zväzu Slovákov v Mad’arsku, viac desatrocia skúma dejepis a literatúru novohradskych slovákov, je prekladatel’om slovenskych l’udovych rozprávok a divadelnych hier, publicista, ktorého őlánky őasto mőzeme cítaf v Eudovych Novinách a v naSom Magazine. Jeho őlánky saobjavujúaj naSlovensku.

Blahozeláme nasim dvom vyznamenanym, a sme hrdí, ze z pät’ vyznamenanych tento rok boli dvaja novohradcania.

Ondrej Szabó

Den zahranicnych Slovákov

2. júla organizovali v Bratis- lave Den zahraniőnych Slovákov. Z tejto prílezitosti pri- chádzali Slováci do hlavného mesta otőiny zo vSetkého kúta sveta. Rudolf Schuster, pred- seda Státu prijal hostia vo svo- jej rezidencii a mimoriadnú po- zomosf venoval mad’arskej delegácii pod vedením Jánosa Fuzika. Clenkou tejto dele- gácie bola aj Ruzenka Egye- dová Baráneková, predsedkyna Zväzu mad’arsk^ch Slovákov. Predseda Státu zdőraz- nil dőlezitosf dobrych sused- skych vzt’ahov medzi dvoma Státmi. Povedal, ze cím skőr chce navstívif do Mad’arska a

v rámci tejto návStevy chce sa zoznámif s obcami slovenskej národnosti. Hostia sa stretli s predsedom Slovenského parlamentu a veőer sa zúőastnili na galakoncerte v Národnom divadle. Hoci den bol krátky, ale bol cas aj na vymenu skú- seností. Návrh páni Egyedovej Baránekovej - vznik takej stá- lej Skoly ői Skoly v prírode, ktorá by prijala slovenské deti zo zahraniőia v dvojtyzdno- vych tumusoch - bol priaznivo prijaty. Táto Skola by vyu- covala jazyk, kultúra a dejepis a takymto spősobom by pomá- hala v zachovaní národnostnej identity.

Narodeniny

Predrokom vzniklo prvé cís- lo Slovenského magazínu, ktory zobrazuje zivot, hodno- ty, starosti, sviatky a vsedné dni novohradskych Slovákov. Pri vyrocí pocTakujeme kazdému za hodnotnú a obe- tavúprácu, zapomoc, abynás dvojstranny magazin v ma- darskom a slovens kom jazy- ku pravidelne bol vydcmy. Ti, o ktorych sa jedná a ktorym je adresovaní, májú ho aj pri- pravit’-povedali sme hned na zaciatku a takyto názor mámé aj teraz. Nadalej Vás prosíme o listy, őlánky, tele- fonáty, s ktorymi nás upo- zorhujete na urcitú tému.

Tu sme v Mad’arsku (7. casf)

Pocet obyvatel’ov so slovenskym jazykom klesá

Podl’a údajov Ústredného Statistického úradu, ktory spisuje národnostné obyva- tePstvo svojskou metódou: na základe kultúrnej väzby, v roku 1985 pocet Slovákov zijúcich v Mad’arsku je 70 000. Na základe scítacích priznaní sa pocet Slovákov zijúcich na üzemi dneSného Mad’arska vytváral podl’a materinského jazyka v ro- koch 1880-1990 nasledovne: v roku 1880:213.249;

1990:192.227; 1910:165.317; 1920: 141.877; 1930: 104.786; 1941: 75.877; 1949: 25.988; 1960: 30.690; 1970: 21.176; 1980: 16.054; 1990: 12.745.

Z predoSlych císel sa mő- ze vyvodif, ze od roku 1880 do roku 1950 - teda v priebehu 50 rokov - pocet obyvatel’ov so slovenskym jazykom kiesői viac ako o 50 %, v rokoch od 1930 po 1945 - za pátnásf rokov - zase je pokles takmer 30 %- ny.

Na túto stratu jazykovych - a zdá sa predpokladaf, ze i na kultúmych - hodnőt nie je l’ahké nájsf „egzaktné” vys- vetlenie. I preto je dőlezité nájst’ príőiny, lebo v kruhu os- tatnych v Mad’arsku zijúcich národnych a etnickych menSín nenastala podobná, nevyhodná jazyková a kultúrna zmena.

Stratu materinského jazyka potvrdzuje analyza vyko- naná v rozdelení vekovych skupín na základe údajov scí- tania l’udu. Tu uvedená ta- bul’ka predstavuje údaje söí- tania l’udu z roku 1970, ktoré sa tykajú materinského jazyka, jeho mad’arské i slovenské súvislosti, respektive vekové clenenie. Aj bez hl’bsej ana- lyzy údajov vidiet’, ze naj- poőetnejsia veková skupina u Slovákov, ktorá sa priznáva k svojmu materinskému jazyku a je jeho nositel’om je naj- starsia generácia, kym pri obőanoch s mad’arsk^m ma- terinskym jazykom najpoőetnejSia je spolocensky najak- tívnejsia generácia a to vo veku od 15 do 39 rokov, respektive od 40 do 59 rokov. Pri obőanoch s materinskym jazykom slovenskym mladäie generácie ukazujú klesajúci pocet, v tomto poőte naj- mladsia veková skupina (0-14 rocná) tvorí oproti ostatnym vekovym kategóriám - naj- mensiu skupinu. Pocet prís- lusníkov mladej generácie tak pri scítaní l’udu z roku 1980, ako v roku 1990 d’alej klesal. £o v§ak znamená, ze klasická (inätinktivna) forma spros- tredkovania a odovzdávania kultúmych hodnőt, kultúrna transmisia v rámci rodiny sa dostala do nebezpecenstva, a pravdepodobne vo viacerych slovenskych spoloőenstvách uz aj zanikla: mladá generácia sa nestala, respektive sa nestáva nositel’kou slovenskej kultúry a slovenského jazyka touto klasickou cestou.

(pokracujeme)

Po litánii tanec na moste

Národnosti v Teranoch

Poslednú júnovú nedel’u opät’ organizovali v Terényi tradicné Národnostné dni. Toto podujatie bolo 17., ked’ národnosti Novohradskej zu- py a skupiny zo Slovenska si mohli vvmenit’ skúsenosti a predviedli svoje piesne a táncé. Este aj „bohovia” nám pomohli, lebo aj slnko sa objavilo na oblohe.

Takto sme mohli nerusene organizovaf nase podujatie vonku. V slnecnom pocasí krá- őali mládenci, dievcatá, zeny a muzi v prekrásnych krojoch k amfiteátri. Tu sa zaőala slávnosf, pred ktorou bola ekonumická omsa, József Va- gyóczky, rímskokatolicky farár a Erzsébet Nobik, evanj. farárka a miestny evanjelicky knaz pytali od Boha pozeh- nanie na národnostné stretnu- tie V mene miestnych obyvatel’ov privítal úőastníkov stretnutia A ndrás Szlobodnyik notár, zo strany Celostátnej slovenskej samosprávy páni Plevaiová, vedúca regiónu Novohradskej zupy a v mene Zväzu mad’arskych Slovákov Ruzenka Egyedová Baráneková.

Potom nasledovalo vystú- penie súborov Novohradskej zupy v prekrásnych krojoch. Najprv miestne detské a mlá- deznícke súbory vystúpili so

starymi detstkymi hrami, ktoré sa hrali poöas pasenia hús. Mladí predviedli aj tie táncé, ktoré tancovala mládez po litánii na moste. Detsky súbor z Pásztó a Dóra Mucsinová so svojou piesnou ocarovali publikum. Taneőny súbor na toh- torocnom folklómom festivale získal zvláátnu cenu, ich mladá speváőka na minulo- roőnej sút’azi folklómeho spevu dosiahla druhé miesto. Za nimi nasledoval homope- fansky spevácky zbor, ktory predviedol staré slovenské a mad’arské piesne. Dalej repre- zentovali zupu taneőny súbor z Veftarcu, spevácke zbory zo

Szendehelyu a zo Sudíc, ktoré so svojimi tancami a pies na- mi potesovali obecenstvo. Súbor zo Slovenska bol „koru- nou” národnostného stretnutia, obecenstvo sa kochalo v jeho vystúpení, ktoré bolo na úrovni. Diváci ich volali pot- leskom na javisko viackrát.

Po programé, ktory bol na úrovni, nasledovala tombola, kvőli ktorému sa vzraSovali mladí a starí jednako.

Nakoniec úőastníkov Ná- rodnostnych dni zabával Gábor Geri-Betli a jeho spoloő- ník az do úsvitu. Bol to vy- dareny, krásny den.

Gulácsiné Fabulya Hilda

Prechádzka v Teranoch - slovenski hostia s madarskym hos- titeVom

O spolupráci medzi novohradskymi a slovenskymi múzeami

Centrálnymi peniazmi dopomőct’ k rozvoju

Zaciatok spolupráce medzi institúciami dvoch pohra- nicnych zúp - Novohradu a Stredného Slovenska - sa za- cína v druhej polovici sedem- desiatyeh rokov.

Blizsí dátum sa nedá urcif. Vtedy sa zoznámili spolupra- covníci Palóckeho múzea v Balasskych Darmotách so zbierkami rimavskosobotské- ho a banskobystrického múzea. Uskutocnili sa navzájom aj prednásky. Múzeum v Szécsé- nyi vytvorilo krátkodobú od- bomú spoluprácu s nitrian- skymi archeológmi. Vtedy malo salgótarjánske múzeum s banskobystrickym Múzeom SNP a roznavskym Baníckym múzeom sporadické odbomé kontakty. V spolupráci medzi institúciami koncom desafro- őia nastala prestávka.

Od zaciatku osemdesiatych rokov doslo znovu k vytvore- niu kontaktov. Iniciátorom bol salgótarjánske Novohradské historické múzeum, ako centrum zupnej múzejnej spoloc- nosti. Napriek tomu v tomto období - po vzájomnych náv- stevách vedúcich pracovníkov - skutocné udalosti, tykajúce sa návstevníkov a odborníkov, i_ba fazko postupovali dopredu. Tazkosti prichádzali v prvom rade zo strany slovenskych vyssích orgánov'a nie zo strany múzejnej oblasti, ich hlavná prícina bola nedővera.

Od zaciatku deväfdesia- tych rokov sa uskutocnila

v spolupráci kvalitatívna zmena. Pruznosf a ochota solupra- covaf charakterizovali tieto kontakty. Vzájomná spolu- práca sa obohatila aj po for- málnej stránke. K vzájomnej vymene vedúcich pracovníkov doslo pravidelne ráz za rok, uskutocnili sa vzájomné vys- tavy, muzeológovia sa zúcast- nili spolu na rozlicnych od- bomych konferenciach.

Slovensky pastier v plnej parádé na jednej salgótarjánskej vystave

Táto spolupráca existuje aj dnes. Problémom je, ze z fi- nanőnych dövodov iba salgótarjánske múzeum vedelő svoje kontakty (nie z rozpoőtu ale pomocou sponzorov) őias- tocne udrziavat’.V prvom rade by sme mali dnes hovorif o spoloőne vykonanej práci so Stredoslovenskym múzeom v Banskej Bystrici a s Novo- hradskym múzeom v Luőenci.

Obsahom spolupráce je náro- dopis, dejepis, literárna história a ukáika diel súőasnych vytvarníkov v múzeách a galé- riach v Banskej Bystrici, v Luőenci, v Salgótarjáné, v Ri- mavskej Sobote, v Ziline a vo Fil’akove.

Tieto fakty poukazujú na rozmanitosf spolupráce a na druhej strane na moznosti, ktoré vyplyvajú z tychto kontaktov. V nasom zmysl’aní nad’alej dostane spolupráca so stredoslovenskymi múzeami centrálne miesto. Vytvorené formy mozno d’alej rozvíjaf, hlavny smer spolupráce, vy- chádzajúc z odbomej pripra- venosti nasich institúcií, mozno urcif nasledovne:

Historické, umelecké pa- miatky, folklór v tradíciach a predmetoch násho spolunazí- vania.^- Zivot vyznamnych osob- ností, ktorí zaujali svojou prá- cou tak v slovenskej ako aj v mad’arskej kultúre vyznam- né miesto.- Vplyv hospodárstva na kazdodenny zivot, vyvin a cin- nosf obchodnych a trznych centier.

Tieto plány uskutoenif je otázkou casu a finanőnych prostriedkov. Podl’a doteraj- §ích skúsenosti samosprávy nevedia fmancovaf medziná- rodné kontakty múzeí. Bolo by dőlezité fmancovaf tieto akcie z centrálnych periazí.

dr. Horváth István