Nógrád Megyei Hírlap, 1999. március (10. évfolyam, 50-75. szám)
1999-03-10 / 58. szám
F PRILOHA NOVOHRADSKYCH NOVIN 10. MAREC 1999 Slovenská obecná samospráva v Lucine Obecné dobro bude aj vasún dobrom Starosta obce Járt Grajzel je castym návstevnikom skoly. Na obrázku je s páni Gyöngyösiovou, riaditel'kou Skoly Lahsia, rychlejsia a hos- podárnejsia je adminis- tratíva - zhrnuje mienku starosta obce o novej forme obecnej samosprávy. V Lucine sa na úradné razítko názov Slovenská obecná samospráva dostal po vlanajsích komunálnych vol’bách. Ján Grajzel- mlady starosta obce nie je novácikom v práci samosprávy. V pred- chádzajúcom období ako prednosta obce získal prax. Skúsenosti získal aj z kru- hu svojej rodiny, ked’ze jeho otec bol prvy voleny starosta obce. V predchádzajúcom vo- lebnom období sa mnohí - ktorí sa veci rozumejú - cudovali preco samospráva zlozená len z clenov slovenskej národnosti - neiniciovala to,co súcasná samospráva. Vtedy totii popri obecnej samospráve existovala aj slovenská mensinová samospráva. Pararelné fungo- vanie bolo podl’a viacerych dobré, O súcasnom zjednotení nemá obyvatel’stvo vel’a in- formácií.- Preco sa ijednotili dve samosprávy?- MenSinová funkcia zostala - informuje Ján Grajzel starosta, predtym prednosta - právny okruh obce sa rozsíril o menSinové práva, povinnosti a moznosti.- Finacná pozícia sa posilnila?- Kazdorocne bola samospráva bohatSia o pol milióna. Najmä v moznosti získavania fmanciá z rőznych súbehov a v administratívnej práci sú prednosti zjed- notenia. Teraz je 1’ahSia, rychlejSia a hospodámejSia. Porozu- menie charakterizuje prácu samopsrávy. Druhí si zase myslia, ze mensinová samospráva v case svojho fungovania prebrala na seba aj úlohu opozície, po- pritom ze sa usilovala o och- ranu záujmov slovenskej národnosti. O súcasnom pősobení je podl’a miestnyxh obyvatel’ov este skoro hovorif svoj názor. V kazdom prípade ocaká- vajú lepSie riadenú cirmost’. Ked’ nie pre iné, tak len preto, ze novy starosta tvrdí „Snazte sao obecné dobro, lebo obecné dobro bude aj Vasím dobrom!” Otázkou je ci má toto motto vplyv aj na druhych? Z Mátraalmásu sa do okolia Rimavskej Soboty st’ahovali, l’udia na ulici plakali Viacej pohrebov ako svadieb Vel’a nákladnych áut bolo na mátraalmásskych uliciach, ked’ na ne nakladali chudobnú batozinu. Eudia si brali so sebou co mohli. Kazdy plakal. Vel’mi, strasne bolelo lúcenie. Juraj Stork bol vtedy len osemrocny. Teraz uz ako bánik na dőchodku si takto spomína na prezité udalosti spred 52 rokov: polovica dediny t.j. 30-40 rodín sa presídlilo a zacalo novy zivot na Slovensku v Rimavskosobotskom okrese. Z chudoby síi do chudoby. Verili vsak v lepsiu budúcnost’ aj preto sa samostatne rozhodli odist’ do neistoty. Dnes sotva 100 l’udí zije v Mát- raalmási. Pred studenym vetrom fúkajúcim od Mátry sa kazdy, kto mőze uchyli do teplého prí- bytku. Domáci, osobitne drevo- rubaői si vsak nan zvykli. Ti aj teraz vonku pracujú na rúbanis- ku. Uz po stárocia sú v tomto majstri podobne ako v baníc- kom remesle. Jurajovi Storkovi sa málil drevorubaösky plat a porusiac otcovské Slápaje radSej rúbai uhlie v báni a zostal tam skoro Styridsaf rokov. V AlmáSi sú predvídaví l’udia, signalizuje to aj do siah ulozené drevo na tvrdé zimy. A ako zima povol’uje svoje zovretie tak aj miznú drevené polená z dvorov. Aj ja sorauz spotreboval za tri auta dreva hovorí Juraj Stork. Zároven ukazuje, ze si dali zaviesf do domu plynové kúrenie. A ked’ je treba stla- cením gombíka zapne ústredné kúrenie. Tak je to aj s vodovo- dom, ktory im tak isto ako telefon spohodlnuje zivot. Dos- pely syn je vojensky dőstojník v hlavnom meste, vtedy si telefonujú, ked’ chcú. Manzelka je práve u neho, pestuje im deti. Juraj Stork s neskryvanou hrdoSfou oznamuje, ze syn hovorí po slovensky. Kultúru a zvyklosti svoj ich predkov mohói spoznaf len v rodine. V MátraalmáSi bola dávno Skola. Dnes uz deti chodia do skoly v Suhe a Dorogháze. Slovenőinu sa vsak nikde ne- mőzu úcif. Len tzv. kuchyfi- sky jazyk doma od rodicov. Dedina ochmula, ked’ sa jej polovica presídlila. Rodinné vzt’ahy sa uvol’nili. Teraz sa uz Juraj Stork a jeho manzelka sú náru- zivyini zberatePmi liecivych rastlín rodina schádza iba na pohre- boch asvadbách zial’ pohrebov je viacej ako svadieb - taká je smutná Statistika. Aj preto je mimoriadne chválihodná práca zopár odu- Sevnenych zien, ktoré pred desiatimi rokmi pod vedením Zuzky Storkovej zaloiili spe- vokol. Úéinkujú • na dedin- skych oslavách, na novohrad- skj/ch a heveSskych sloven- skych národnostnych dnoch sú stálymi host’ami. Idú vsadé tak, kde ich pozvú. Hoci ako plynie cas, mína sa aj ich energia. Aj preto myslia na „om- ladenie” spolku. Problém je len v tóm, ze hlásiacich je treba lampááom hl’adaf. Na stary faSiangovy zvyk spomína Juraj Stork. Pred desiatimi rokmi veselo nala- dené 2eny chodili po dedine, drevenymi britvami holili mu- zov a potom sa v krémé zabával i «... Na dedinskom dni sa pokúsajú z tychto zvy- kov - dedinskej—ukázat’ aspon omrvinky. Skúsenosti sú také, ze vtedy kazdy pomáha bez roz- dielu, éi je mlady, alebo stary. Je to spolocná ra- dosf pre dobro vecí. Vie, ze tento fakt je dővodom na nádej, ved’ Mátra- almás - Suchá Huta chce zif. Páni Bajnoková predstavitelTa slovenského obyvatei’stva r Uspesny start, vynikajúce vít’azstvo Vzhl’adom na to, ze prvykrát startovala, zozala vynikajúce vít’azstvo. Stala sa poslanky- nou miestnej samosprávy, ako aj samosprávy s celostátnou osobnost’ou. Gyöngyi Bajnoková KépeSová pochádza zo Sámsonu. A hoci v najblizsej dobé sa stane obyvatePkou Nagykerestúru v súcasnosti zije so svojou rodinou u svojej rodiny v rodnej dedine. Návrat do malej obce bol vsak vydlázdeny rőznymi ob- chádzkami. Po skoncení Stúdia pre uőitel’ky materskej skólky (slovensky odbor) pokracovala v stúdiu na vysokej skole odbor dejepis - jazyk slovensky. Potom sa stala riaditel’kou intemátu Slovenskej Skoly v Budapesti. Do Vel’kého, Kerestúra sa dostala tak, ze sa vydala za ke- restúrcana. A s rodinou preto zije v SamSonháze, lebo novy dóm este nie je hotovy. Teraz je na materskej dovolenke, pracuje na vedl’ajSom pra- covnom úvázku.- 29. januára zvolili ce- lostálnu slovenská samosprá- vu, ktorej ste teraz po prvy krát clenkou. Mali ste vóbec nejaké skúsenosti z danej cinnosti?- Akoby nie. Na vlastnej közi ako riaditel’ka intemátu. S cinnosfou daného zastupitel’- ského orgánu sme mnohí ne-' boli spokojní. Napríklad zlúőe- nie skoly a intemátu sa usku- toénilo na úkör pedagogickej práce. Mozno, ze by sa to nestalo, keby dany vybor bol rokoval o probléme naéas a nie az po roznodnutí. Spolitizova- nie sa mi nepácilo.- To, ze ste clenkou miestnej i celostátnej samosprávy Vám urcite napomáha vo Vasej práci?- Ako vedúca pracovnícka som ziskala urcitú zbehlosf v oblasti vybavovania, zariad’o- vania. Vel’ké znalosti mám v okruhu vzdelávania. PredoSlé kontakty mi mőzu byf v oboch prípadoch na osoh, aj ked’ iba na úrovni získavania informácií.- Podl’a Vas, podfa dó- lezitosti, cornu by ste prisúdili mimoriadne miesto?- Tomu, co napomáha, resp. slúzi rozsíreniu národnostného vzdelávania. Tym mám na mysli aj to,ze po ukoncení základnej Skoly by mal maf 2iak moánosf pouzívat’jazyk, ktory sauőil. Ved’ - v prvom rade na vidieku - je základom národnostnej identity -znalosf jazykanaSich predkov. Tu sme v Mad’arsku (5.) Jednopozemkové typy obcí Vácsina slovenskych lokalít v Mad’arsku pozostáva z dedín strednej, respektive malej a drobnej vel’kosti, ktoré tvoria vacsí-mensí, niekedy súvisly rad. Do tohto typu patria slovenské agrárne osady v Novohradskej zupe a na severnej casti Pestianskej zupy, ktoré vSak nikdy nedisponovali ani na úseku verejnej správy, ani v oblasti hospodárskej, po- dobnou autonómiou, aké mali lokality na juznej casti Dolnej zeme. Heterogénné zlozenie slovenskych lokalít d’alej spes- trovali tie dediny v PilíS- skych horách, ktoré zakladali v prvom rade cirkevné or- gány, s ktorymi tunajSie oby- vatefstvo bolo v styku ako so zemepánmi, ale nemalo ani hospodársku, ani administra- tívnu samostatnosf ani na cirkevnych ani na svetskych majetkoch. Patria k ním lokality napríklad Mlynky, San- tov, Huf, Cív, Senváclav, Kestúc. Osobitny typ roztrúsenych jazykovych ostrovov tvoria priemyselné lokality zalozené okolo sklárskych a zeleznych hút, ktoré sa nachádzajú na ciare od PiliSskych hőr (Huf) cez Cerhát (Sokol’a-Huta, KiráFrét), Matru (Alkár, FiS- kalitáS Huta, Horná Huta atd’.) a Bukovych hőr (Stará Masa, Nová MaSa, Stará Huta, Nová Huta, Répásska Huta) az po Zemplín (Háromhuta, VágaS- ska Huta a pod.). Formy slovenskych lokalít závisia najmä od podmienok zemského povrchu, ako aj od doby usadenia. DávnejSie lokality sa nachádzajú v ovel’a nepravidelnejSej podobe (tva- ru), tie neskorsie vytvárali iníinierskou presnosfou uröe- nom poriadku. Formu kazdej sevemo- mad’arskej azadunajskej lokality urcí poloha horského a kopcovitého kraja. Povrcho- vé pomery ovplyvnili formu pozemku, základny pődorys obytného domu a rozlohu do- mov i v Zemplínskom pohorí. Ich väöSina sa stavala na kopanice, respektive na okolí skőr zalozenych hút. V dolináéit sa nachádzajú najmä jednoulicné lokality a v Me- dzihorí viaculicné. Slovenské lokality v Matre zo zaőiatku mali neusporiadanú formu, neskőr na zásah zemepána sa zmenili na obce s usporiada- nymi ulicami. Charakteris- ticky je pre nich stavebny pozemok so záhradou; záh- rady a maStale sa nachádzajú na okraji intravilánu (Malá Nána, Domosló). Pre väöSinu novohradskych lokalít je charakteristicky typ s jednym stavebnym pozemkom, ale niekol’ko dedín má dva sta- vebné pozemky (§ámSon): na jednom stál dóm, na druhom sa nachádza maStal’ a stodola. Slovenské lokality na okolí Budapesti sa őiastoőne pri- spősobili ku geografickému prostrediu, v uzSom teréne sa vytvorili osady s riadkovymi ulicami, v PilíSi sledujú éiaru potoka alebo údolia. V Cú- vare leziacom v údolí Galgy napríklad pre casté povodne stavali domy na svahy. Slovenské lokality na Vel’kej nízine sa vytvárali v 18. storocí ako aglomeracné usadlosti, tie, ktoré sa zakladali v 19. storocí pozos- távajú z vymeranych rovnych a priecnych ulíc (takouto sa stal SarvaS po znovuregu- lovaní, po úprave). BékéSska Caba, Maly KereS, Slovensky KomlóS aNíred’háza si v pod- state zachovali pővodnújor- mu, síce v BékéSskej Cabe prostredmctvom mestskej reguládé zmiernili nepravi- delnú Struktúru ulíc, a ob- javenie sa zeleznice d’alej ovplyvnilo vyvoj formy lokality. Slovensky KomlóS bol v 18. storocí ohrado - záhradnou lokalitou, neskőr na miestach ohrád vytvorili stavebné pozemky. Stopy po dvoj stavebny eh pozemkoch nachádzame i v NíredTtáze. Pri vzniku lokalít okolo stavebného pozemku vSade vymerali konopné polia a vinice. V slovenskych lokalitách s vel’kym chotárom, podl’a novSích vyskumov, zane- dlho vznikali ubytovne, ktoré slúzili na umiestnenie do- bytka, potom salaSe, ktoré boli miestom stáleho byvania rodín, miestom pol’no- hospodárskej vyroby. Tieto salaSe po zatlacení exten- zívneho chovu dobytka do úzadia, pokry vali cely chotár. V Slovákmi obyvanych lokalitách sa vytvorili svojrázne formy salaSskych osád. Naj- známejSie sú níred’házske skupinové a sarvaSské riad- kové salaSe. Povodne vznikali nazáklade krvnych, príbuzen- skych (vel’korodinnych) vzt’ahov. VSetky formy samőt nazyvajú Slováci podnes salaSmi (po prevzatí mad’ar- ského slova szállás - uby- tovanie). (Pokracujeme)
