Nógrád Megyei Hírlap, 1998. október (9. évfolyam, 256-280. szám)
1998-11-04 / 258. szám
PRÍLOHA NOVOHRADSKYCH NOVÍN 4. NOVEMBER 1998. | Pod’akovanie volicom zo Salgotarjánu Vázení volici! 18. októbra 1998 sa uskutocnili mieslne votby, kde obcania Salgotarjánu mali moznost’ poprvykrát zvolit’ samosprávu slovenskej národnosti. Vsetci piati kandidáti dostali spolu 4281 hlasov z rőznych okruhov mesta, co vysoko prekonalo nase predbezné ocakávanie. My, clenovia slovenskej samosprávy (Andó Kornélia ucite jka, Czene Gyula riaditel’ skoly vo vysluzbe, Mustó János maliar, Nyerges Andrea tajomnícka mad'arsko- slovenskej obchodnej komory, Pribisán Terézia uciteTka) to utó cestou vyslovitjeme pod’akovanie tym volicom, ktorí uplatnili svoje právo a umoznili vznik tohoto novsieho fára demokracie aj v zupnom meste, ktoré má slovenské korene a síroké vzt’ahy so Slovenskom. Zároven ziadame Vasú pomoc, Vase nápady k vytvoreniu programú vhod- nému miestnym osobitostiam. Slovenská samospráva zupného mesta Salgotarjánu v Národnostny Zivot v Legínde Obec Légiiül má ledva 600 obyvatel’ov. Oddávna tu má domovské právo slovensky jazyk, ale plynutím casu zial’ vymiera, ked’ze v súcasnosti len nevel’a starsích l’udí rozpráva, ci rozumie sloven- skému jazyku. Hrdí sme vsak na to, ze uz niekol’ko rokov prebieha vyucovanie slovenciny aj v materskej skőlke, kym v zák- ladnej skole sa kazdy ziak ucí slovensky jazyk. Pri jeho osvo- jovaní a pouzívaní sa opierame hlavne o l’udové príslovia, slovenské l’udové piesne, ako aj slovenské l’udové rozprávky (aj miestne). Deti so slovenskym aj mad’arskym programom V tomto skolskom roku sa* pripravujeme na súfa2 v pred- nese poézie a prózy, ako aj v speve l’udovych piesní. Dúfame, ze aj ked’ hned’ nezískame popredné umiest- nenie (zato sú nádeje), bude- me bohatsí o skúsenosti a zázitky. Skola je technicky dobre vybavená (pocítac, Internet, magnetofon). K vyucovaniu slovenského jazyka je vsak nevyhnutny video prehrávac a televízny prijímaö. Zbytoőne mámé k dispozícii vi :ofilmy, ked’ ich nevieme pouzívaf. Zial’ Obecná sarnospáva nám nevie pomőcf. Skúsali sme aj u rőznych nadácií, ale neúspesne. pwVel’ké upratovanie v skolskej kniznici úcinkujú na rőznych slávnost- nych prílezitostiach. Mimo vyucovania deti navStevujú miestnu kniznieu. Popri slovenskych knihách tu nájdu slovenské noviny (l’udové noviny) a hlavne pre nich urcené detské casopisy (Vcielka a Zornicka). Pozorne tiez sledujeme slovensky magazin. Pravidelne odpovedáme na otázky. Niekol’kokrát sme uz aj vy- hrali, comu sme sa vzdy vel’mi tesili. V dedine vedie Klub dőchodcov a Zenskú spevácku skupinu Mária Szavliková. Kazdorocne usporadúvajú Den starsích, kym spevácka sku- pina vystupi na miestnych slávnostiach a národnostnych stretnutiach. V budúcnosti je nasim ciel’om popri zaehovávaní národnostnych tradícií, zreali- zovaf stálu vystavu úzit- kovych predmetov, ktorá by odzrkadl’ovala zivot, prácu a kultúru tu zijúcich Slovákov. “Zlaty” zensky spevokol Spevokol, ktory získal osobitnű cenu Ministerstva skolstva a kultúry Slovenskej republiky Len niekol’ko kilometrov od Balasskych Darmőt je dedin- ka Sudice (Szügy). V tejto obci s 1400 obyvatel’mi sa vzdy deje nieco zaujímavé. Ti povazujú rozvoj obce za svoju srdcovú zálezitost’, preto napomáhajú pri re- alizácií vynikajúcich pred- stáv vedenia obce. Ved’zrnko vzdy nájde svoju zivnú pődu. Tak sa staío, ze v roku 1992, ked’ sa malá skupina roz- hodla na tóm, ze jeden vecer v tyzdni by vd’acne venovali spevu a zábave. Vedenie Kultúrneho domu s radosfou pomáhalo a tak vznikol zensky spevokol v Sudiciach. Prvé vystúpenie sme mali na Békesskej Cabe pri prílezitosti Celostátneho národ- nostného stretnutia. Tu nám udelili osobitnű cenu Ministerstva skolstva a kultúry Slovenskej republiky. Narástli nám krídla a uz na Celostátnej kvalifikacnej súfazi sme zís- kali strieborny stupen. S novou energiou sme sa zacali ucif nővé kytiee slovenskych a ma- d’arskych (palócskych) l’udo- r'ych piesní. Na kazdorocnom fasiango- vom bálé usporiadanom miestnym kultúmym domom, pri- násame prekvapenia v podobe novonaucenych piesní. Na tradicnom vianoönom koncerte je zlatym klincom programú spolocny spev so Skolákmi. Dá sa povedaf, ze nás pozyvajú na kazdé kultúme podujatie v Novohradskej zu- pe a my vd’acne ideme. Kazdorocne sa zúéastfiu- jeme národnostnych stretnutí v Teranoch, Bánke a na Kétbo- donskom dedinskom stretnutí. V roku 1997 sme na Celostátnej kvalifikacnej súfazi pre národnostné spevokoly získali Zlaty stupen. Medzitym sa z nás stal vyborny kolektív, ktory spolu oslavuje meniny a trávi nejeden vesely vecer. Spevokol pracuje pri miest- nom kultúrnom stredisku. Dostávame vsak pomoc aj od Obecnej a mensinovej samosprávy ako aj od miestnych sponzorov. Ekumenicky tábor Nedávno na Slovensku ekumenicky tábor pre deti slo-: venskej národnosti z Mad’ar- ska. Tábor zorganizovala Alz- beta Nobiková, predsednícka Vybóru pre cirkevné zálezitos- ti pri CeloStátnej Slovenskej samospráve, Stretli sa tu deti z rőznych kútov Mad’arska: Budapesti, SaryaSa, novohrad- ského Venarcu a Terian. V predchádzajúcich ro- koch sa tábor konal v SarvaSi a Bánke, az v tomto roku jeho úcastníci cestovali na Slovensko - do rekrecného zariadenia Kokava háj. Den v táboré sa zaöal dvojjazycnymi sloven- sko-mad’arskymi modlitbami. Pö nich spolu so slovenskymi teológmi nasledovalo zamest- nanie v mensích skupinách. Nápln bola vzdy vel’mi zaují- mavá, okrem iného sa tu vypracovávali aj témy ranaj- sích modlitieb. Vzápátí nasle- dovali rőzne programy: vylety, sportové podujatia, návSteva folklómych slávností v Ko- kave. Deti si v prekrásnom slovenskom prostredí kazdo- denne overovali znalosti zo slovenciny, nadväzovali so slovenskymi defmi nővé pria- tel’stvá, naucili sa od naSich slovenskych bratov a sestier, teológov, prekrásne piesne, ktoré potom zaspievali na nedelnajsích bohosluzbách v Kokave. K susedom na pivo, do Darmőt na trh Standardnorm javom vo svete je skutocnost, ze obyvatel’stvo zijúce pozdl’z hraníc ovláda jazyk svojho suseda. Byvaf v takejto lokalite má toti2 hraníc ovláda jazyk svojho suseda. Byvaf v takejto lokalite má totiz mnozstvo vyhod. Tieto sa v blízkej i v d’alekej cudzine casto zdőraznujú a vyuzívajú. Aj v nasom régióné sa pomaly mení tradicné nazeranie na “hraniőnú ciaru”. Zmeneny uhol pohl’adu a perspektíva otvorenych hraníc láká l’udí k jazykovym ucebniciam, aby cezhranicná spolupráca a vzájomná komunikácia bola co najlepsia. Pre tych, ktorí sa rozhodli naucif sa co-to po slovensky, aleboradi by zl zili jazykové skúsky sa zriadilo v Balasskych Darmotách na Strednej odbornej skole kon- zultacné stredisko. Císlo tele- fonu 35/301-347. Dr. Veronika Pintérová Bratislavsky dialóg o slovensko-mad’arskych vzt’ahoch Helsinské obcianske zdru- zenie usporiadalo v minu- lom tyzdni dvojdnovú medzinárodnú konferenciu pod názvom “Slovensko- mad’arsky dialóg — Obcianske premeny”. Slovenskú národnosf z Mad’arska zastupovala Delegácia Zväzu Slovákov v Mad’arsku a CeloStátnej slovenskej samosprávy pod vedením predsednícky Ru- zenky Baránekovej Egye- dovej a prvého podpredsedu CSS Dr. Júliusa Alta. Závery konferencie budú predlozené vládam Slovenskej i Mad’arskej republiky. Okrem inych konferencia pri- jala návrh Slovákov z Mad’arska o urychlenej potrebe podpísanie rezortnych dohod o spolupráci. Tu sme v Mad’arsku (1.) Etnogenéza Slovákov v Mad’arsku Dejiny Slovákov v Mad’arsku úzko súvisia jednak s de- jinami Slovanov, respektive s dejinami slovenského náro- da vytvoreného z jednotli- vych slovanskyh kmenov; z druhej strany zase Slováci so vznikom stredovekého uhorského král’ovstva, uhor- skej státnosti sa stali sú- cast’ou spolocenskych a poli- tickych transformácií viac- národnostnej spolocnosti. Slovenské jazykové ostrovy v Mad’arsku sú i dnes integ- rovanymi spolocenstvami mad’arského spolocenského a hospodárskeho zivota. Predkovia Slovákov sa pravdepodobne usadilí v 4-5. storocí - sú v§ak názory, podl’a ktorych az v 6. storocí - v régióné obklopenom Kar- patami. Obdobie sfahovania - usadenia sa Slovanov zacho- váva viacero zemepisnych názvov so slovanskym pővodom (Napríklad: Balaton, Veszprém, Visegrád, Pest). Slovenské etnické územie sa stalo od 11-12. storocia úplne súcast’ou mad’arskej státnosti. Ked’ze Slovákov od Cechov, Poliakov a od casti vychodnych Slovanov odde- l’ovali hranice, umoznil sa pre nich i samostatny, svojsky vyvoj. Pramene pochádzajúce zo 16-18. storocia najcastejsie uvádzajú Slovákov ako Slovanov zijúcich v Panónii. O genézu slovenskych jazykovych ostrovov v Mad’arsku sa pricinilo i obdobie reformácie - protireformácie. Na území stredného Slovenská pravdepodobne pod vplyvom nemeckého obyvatel’stva hor- nouhorskych baníckych miest, respektive pod vplyvom luter- anizmu, slovenskí obyvatelia sa stali prívrzencami augsbur- ského vierovyznania. A ked’ v roku 1673 porazili protestantské povstanie Oravskej aTurcianskej stolice utekajúce mnozstvo poddanych a malej sl’achty, respektive ich po- tomkovia zacali svoje dlhé st’aho-vanie sa smerom na juznú casf Dolnej zeme po roku 1690. Slováci v Mad’arsku sa vyclenili z jednotného slovenského jazykového územia, z materského etnika tak, ze zostali i nad’alej v rámci jed- ného státu. Tento fakt im po- mohol udrzaf existujúce kon- takty s materskym národom. Udrzavali ich v rőznych for- mách - bezprostrednymi ro- dinnymi stykmi, alebo nepria- mo, ciastocne v rámcoch institúcií - aj v kultúrnej a poli- tickej oblasti. Tieto vzfahy existovali nielen koncom 17 a pocas 18. storocia, pokial’ trvalo osídlenie, ale aj neskőr v case rozkvetu slovenského národného hnutia, zaciatkom 19. storocia a v dobé reforiem. Napríklad ciele stúrovského hnutia mali ozvenu i v kruhu Slovákov zijúcich na juznej Dolnej zemi. Vcdúce osob- nosti slovenského národného hnutia pokladali za súcast’ slovenského etnika, respektive slovenského národa i tieto jazykové ostrovy. V roku 1861 vydané Memorandum slovenského národa, resp. jeho takz- vany “viedensky variant” ob- sahoval plán vytvorenia slovenského autonómneho územia v rámci uhorského Státu. Podl’a neho slovenské jazykové ostrovy by boli organickou súcast’ou tejto územno-admin- istratívnej autonómie. Plán sa vsak neuskutocnil. Vacsie slovenské jazykové ostrovy lezia- ce na juhu a postupne izolovali od severného slovenského územia po roku 1867, t.j. po ra- kúsko-uhorskom vyrovnaní. (Pokrac ujeme)
