Hlavácsné Kérdő Katalin: Magyarország történeti helységnévtára 1773–1808. Nógrád megye II. (Salgótarján–Budapest, 2002)

Resumé

HISTORICKt MIESTOPISNV SLOVNiK OBCl UHORSKA (1773-1808) Hlavný cieľ slovníka je čo najucelenejšie opísať obce na základe prameňov (berúc do ohľadu aj vonkajšie sídla), pusty so samostatnými názvami, respektíve podľa možností ukázať dôležitejšie demografické a hospodárske črty súvekých osád na historickom území Uhorska. Po stránke obsahovej, slovník má byť pomôckou pre bádateľov v oblasti spoločenských vied, pre záujemcov o údaje o určitej obci, či celom kraji. Pomocou tejto zbierky údajov nájdu odpoveď na dané otázky okrem bádateľov dejín obcí aj odborníci na historickú geografiu, bádatelia cirkevných dejín, historickej demografie, historickej štatistiky, dejín obchodu, vývoja pozemkového vlastníctva, dejín správy ako aj jazykovedci a folkloristi. Spracovávané pramene, ktoré opisujú určitú oblasť z rôzneho hľadiska, určili aj štruktúru publikovania údajov. Kým sčítanie ľudu (n) podáva opis sídiel, zhrňujúc ich do väčších celkov, zatiaľ „Pfarrtopographie" (p) robí to čo najpodrobnejšie. Súpisy vlastníkov (b, B) zachytávajú územné celky, bez ohľadu na to, čí ide o obývanú alebo neobývanú oblasť. Niekedy obsahujú aj také názvy, ktoré iné pramene nepoznajú. Vályi (V) a Lipszky (L) rovnako chceli opísať obce, aj oblasti, len Lipszky na svojej mape pospájal okresy a vonkajšie sídla so samostatnými názvami. Keďže styčný bod rozdieľov, pochádzajúcich z odlišného stanoviska prameňov, je oblasť, zemepisná poloha, preto celú stolicu opisujeme na základe členenia na okresy podľa „Tabella Locorum" (t). V rámci okresu v abecednom poradí nasledujú za sebou obce, ktoré majú na mape zakreslený samostatný chotár a ich údaje oddeľujeme vodorovnou čiarou. V takýchto celkoch uvedené obce a pusty ležia v danej ohraničenej oblasti a - okrem niekoľkých neurčiteľných prípadov - sú označené na mape. Uvážajúc, aby sa zhromaždené údaje dali ľahšie použiť, zostavili sme ich do tabuľiek, keďže táto forma zabezpečuje, že rovnaké údaje sa dostanú vedľa seba a ponecháva sa aj možnosť ukázať súbor informácií o danej obci alebo puste. Keďže popri podávaní informácií o jednotlivých celkoch našim cieľom bolo aj napomáhať kritiku použitých prameňov, preto tam, kde jeden údaj môže byť z viacerých prameňov, už uvedenými písmenami ukazujeme, z ktorého je prameň a tým jednak zrejmé registračné zvláštnosti jednotlivých prameňov, jednak aj zmeny, vyplývajúce z rôznych termínov zrodu prameňov. Štruktúra údajov v stĺpcoch je nasledujúca: 1. Poradové číslo: Podľa stolíc každý celok dostáva postupné poradové číslo, začínajúce sa číslom 1., tak obec, ako aj pusta a vonkajšie sídlo. Na to sa odvolávame v ukazovateľoch. 2. Názov obce: V rubrike na začiatku sa používajú názvy s veľkými písmenami, utvorené na základe variantov a zapísané podľa dnešného pravopisu. To sa nachádza aj na mape a o odlišných tvaroch nájdeme odkaz v registri miestnych názvov. Krížik v zátvorke (+) za miestnym názvom upozorňuje na to, že okrem informácií historického názvoslovia medzi poznámkami sa nájdu vysvetlivky a pripomienky v poradí záznamových čísel, použitých pri uvádzaní údajov. Po utvorenom miestnom názve nasleduje názov v tej forme, ako je uvedený v jednotlivých prameňoch s uvedením písmennej značky prameňa. Na základe písmenných značiek môžeme určiť, v ktorom prameni sa spomína určitá obec alebo pusta. Preto sme zachytili aj formy názvov, použité pri súpise obyvateľstva, hoci tam nepoužívali názvy z pôvodných hárkov, ale radšej ich doplnené formy, na základe Lipszkého a iných prameňov. Z hľadiska onomastiky teda tento tvar nemá význam. Jedna časť vonkajších sídiel, uvádzaných na základe „Pfarrtopographie" nemala miestne názvy, respektíve tie neboli zaznamenané. V týchto prípadoch v okrúhlych zátvorkách () podávame stručnú formu opisovaného tvaru názvu, spomínaného v prameni, doplniac ho názvom oblasti, kde sa obec nachádzala. 3. Právne postavenie: Označili sme ho skratkou všeobecne používanej latinskej terminológie (civitas, oppidum, pagus, praedium atď.). Ak určovanie našich prameňov bolo jednotné, nepoužívali sme určenie prameňa. Kde boli rozdiely, tam v poradí vzniku prameňov podávame varianty, ale prameň