1948. „Vonatok Északnak és Délnek” A második világháborút követő szlovák–magyar lakosságcsere története és következményei - Adatok, források és tanulmányok a Nógrád megyei levéltárból 57. (Salgótarján, 2010)

„Vonatok Északnak És Délnek" - Zhrnutie

lo presídlenych 4113 hospodárskych jednotiek, ku ktorym dali do vlastníct- va 47 520 hektárov pödy. Jeden vykaz vyhotoveny na jár roku 1948 svédei o tom, ze do Mad'armi obyvanych okresov presídlili 4881 rodín. Bolo im pri- delenych 70 254 hektárov pődy.

Zaujímavym kontrastom je v zväzku práca Magdalény Paríkovej, ktorá je zároven aj záverecnou stúdiou kapitoly. V úvode svojho príspevku Parí- ková zdőraznuje: napriek tomu, ze obyvatel'stvo, ktoré sa hlási k slovenské- mu národu, zilo odtrhnuté od materského národa viac ako dve storocia, tvorilo súcast' slovenského etnika, preto chápe svoje presídlenie z Mad'arska ako návrat do vlasti.

Vysídlenie slovenskej menáiny z Mad'arska je organickou súcast'ou povoj- novych ceskoslovenskych politickych predstáv. Plán tvoril súcast' Kosického vládneho programú z roku 1945 a jednym z hlavnych ciel'ov „bolo vybudo- vanie národného státu Cechov a Slovákov".

Ako jeden z dővodov presídlenia Slovákov spomína Paríková strach z úplnej asimilácie. Pre urcité vrstvy reemigrantov (najmä tie, ktoré boli v horsej sociálnej situácii) samozrejme znamenala dolezitú motiváciu nádej na lepsí zivot.

Paríková v tejto súvislosti podotyka, ze v prípade Mad'atrov z Ceskolo- venska - i ked' viac ako 20 tisíc z nich sa rozhodlo opustit' krajinu na základe vlastného rozhodnutia - musíme hovorit' o vynútenom a politicky motivova- nom pre- a vysídlení, na druhej strane vsak presídlené slovenské obyvatel'st- vo vyuzilo moznost' na zivot a trvalé usadenie sa v Ceskoslovensku, poväcsi- ne na juznom Slovensku, vylucne dobrovol'ne a na základe vlastného rozhodnutia. Práve táto nerovnost' vyvolávala a na dlhú dobu ustálila napätie medzi slovenskym a mad'arskym etnikom v juznoslovenskych obciach obyvanych reemigrantmi. Napähe sa sporadicky objavuje este aj dnes.

„Taktiez treba spomenút' - konstatuje autorka -, ze slovenskí presídlenci sa aj napriek sl'ubom opát' dostali do mensinového postavenia, paradoxnym spősobom tentoraz uz na území 'materského národa'." Napriek tomu, ze vymena obyvatel'stva sa uskutocnila pred sest'desiatimi rokmi, aj na generá- cie narodené uz na Slovensku sa do dnesného dha pouzíva oznacenie „presídlenci."

Druhá kapitola zavedie citatel'a od predstavenia regionálnych udalostí tykajúcich sa jednotlivych komunít do roviny individuálnych osudov a ci- nov. Csaba Fehér vo svojej stúdii zhrnie cirmost' jedného z dőlezityeh úrad- níckych aktérov vymeny obyvatel'stva, Ferenca Wágnera a bratislavského Uradu mad'arského zmocnenca, ktory v rokoch 1946 az 1948 fungoval pod Wágnerovym vedením. Táto stúdia je dőlezitá uz aj preto, lebo upozornuje na takého úradníka, cirmost' obec historikov uz zhruba pozná, ale podrob- nosti súvisiace s jeho úlohou v case danych udalostí neboli eSte odhalené a prezentované.

190