Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (22. évfolyam, 2000-2004)
Ludiková, Zuzana: Pamätná tabuľa Juraja Somogyiho
Pamätná tabuľa Juraja Somogyiho Zuzana Ludiková, SNG a Ústav dejín umenia SAV Šľachtický rod Amade z Vrakune a Bôsu (dnes Gabčíkovo) patrí medzi najstaršie famílie Žitného ostrova. Jeho história siaha ku Guth- Keledovcom do 13. storočia. Do tejto rodiny sa priženil Juraj Somogyi z Derghu. Jeho predkovia sa spomínajú v Zadunajskú. Boli to príslušníci šľachty, ktorá sa musela potýkať s tureckými vojnami. František Somogyi bol v osudnom roku bitky pri Moháči kapitánom hradov Tata a Komárno a Andrej sa pod velením Františka Dobóa zúčastnil pri obrane Jágerského hradu v roku 1552.' Rod Somogyiovcov sa usadil v Prešporskej stolici v druhej polovici 16. storočia. Stalo sa tak pravdepodobne po sobáši Juraja Somogyiho (1557- 1593) s Alžbetou Amade, dcérou Ladislava, ktorý mal sídlo vo Vrakuni. Juraj Somogyi vyženil Kostoľné Kračany a Šípošovské Kračany. Osada Šípošovské Kračany sa stala druhým prídomkom rodu. Somogyiovci postupne skupovali majetky na Žitnom ostrove a v rokoch 1570-1630 postupne zastávali úrad podžupana Prešporskej stolice. Z manželstva Juraja a Alžbety vzišli synovia Volfgang, Juraj II, Ladislav, Matej a Albert. Z ich osudov poznáme niekoľko nepatrných úsekov. Matej (1576-1627) žil v Bratislave, v dome významného historiografa, etalóna domáceho neskorého humanizmu, miestodržiteľa palatína Mikuláša Istvánffyho.2 V roku 1605 vo svojom liste adresovanom rakúskemu arcikniežaťu Matejovi sa podpísal ako hlavný kapitán hradu Tata a Gesztes.’ Jeho manželka Dorota Náprágy bola pochovaná v katolíckom kostole v osade Veča, dnes časť Šále.4 Volfgang, ktorý bol ženatý so Zuzanou Nádasdy, zastával funkciu rábskeho vicegenerála medzi rokmi 1603-1606.5 Zakladateľ žitnoostrovskej vetvy rodu, Juraj, postavil v roku 1581 v Šípošovských Kračanoch opevnený kaštieľ. Tento presný údaj poznáme vďaka pamätnej tabuli. Kaštieľ bol zborený v roku 1854 a materiál z neho sa použil na stavbu paláca na Michalskej ulici v Bratislave. Podoba kaštieľa sa zaznamenala tesne pred jeho zbúraním (viď. obr.). Znázorňuje dvojpodlažnú stavbu s vysokou hranatou vežou predstavanou pred hmotu stavby. Kaštieľ je obohnaný múrom s jednou hranatou baštou. Silueta kaštieľa sa nápadne ponáša na neďaleký kaštieľ v Hédervári. Ten bol postavený okolo polovice 16. storočia na mieste skoršieho stavania po reštitúcii rodu Héderváry Vavrincom Jánom z vôle cisára Ferdinanda.6
