Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (22. évfolyam, 2000-2004)

Ludiková, Zuzana: Pamätná tabuľa Juraja Somogyiho

Podľa opisu z polovice 19. storočia kaštieľ stál v Šípošovských Kra­­čanoch v strede obce. Bola to štvorcová stavba s dvorom uprostred a s vyš­šou, štvorhrannou vežou na juhovýchodnej strane. Pamätná tabuľa je jedi­ným známym fragmentom tohto kaštieľa. Už ani pri spomínanom opise nebola na svojom pôvodnom mieste, na veži, ale pred ňou v blate a prachu na zemi.7 Čoskoro sa dostala do širšieho povedomia ako náhrobný kameň Juraja Somogyiho a následne, na dlhé roky, zapadla do zabudnutia.8 Do evidencie Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede bola zapísaná ako reliéf. Múzeum ju získalo do majetku nákupom od súkromného vlastníka v roku 1973.’ Pamätná tabuľa temer štvorcového tvaru nesie značne vystupujúci reliéf polpostavy muža v ľahkom pancieri s prevesenou šerpou na hrudi. Postava je mierne natočená na heraldickú ľavú stranu. Tvár má pootočenú v smere erbu, ktorý je umiestnený za jej ramenom. Ľavá ruka a fragment pravej boli opreté o výrazne vystupujúci parapet, ktorý uzatvára spodnú časť kvád­ra. Za postavou na pravej strane sú nepatrné zvyšky palcátu alebo šable, ktorú držala vo svojej pravici. Na parapete, pôvodne v tvare „ušatej ta­bule”, bol rozsiahly nápis v antikve. Dnes sa z neho dajú prečítať len krátke úryvky. Znenie nápisu bolo zaznamenané pri objave pamätnej tabu­le. Ťažkopádna formulácia však budí istú skepsu o korektnosti prepisu, ktorý znie: „Stas Leoparde manu operis fortissima ferri, | Robara gentis extollis nomen ad astra tuae. | Te Deus evexit Somogyi de pulvere virtus. | Stabit in aeternum, stetquoque structa domus.” Pri hlave postavy bol ďalší nápis, dnes skoro neviditeľný: „Georgius Somogyi de Derghi, Anno Domini 1581”, fragmenty sa však dajú interpretovať aj ako Georgius | Somogdi | d(e) Anno | dor(mi)s (15)81. Erb sa zachoval v pomerne dobrom stave. V renesančnom štíte na pravošikmom prúte je doľava otočený leo­pard, ktorý v prednej labe drží meč. Na štíte je otvorená turnajová prilba. Z jej točenice vyrastá okrídlený orol alebo griff s roztvorenými krídlami. Prikrývadlá tvorí ďalší pár roztvorených krídiel. Počet kamenných pamiatok v domácom prostredí, na ktorých sa objavu­je portrétna polpostava je nepatrný.'0 Okrem pamätnej tabule Somogyiho sú všetky náhrobkami a okrem zhodnej typológie a približne rovnakej doby vzniku ich nič neviaže k sebe. Náhrobok zvonolejára Andreja lllenfelda z Košíc (t 1587), vojaka Jána Arnauta v Ocovej (t 1599) a mag­náta Melichara Balassu v Sološnici (t 1586 podľa nápisu náhrobku) sú geograficky i spoločenským postavením svojich majiteľov dostatočne vzdialené, aby sme v ich vzniku videli akúkoľvek priamu spojitosť. Rovnako aj ich proveniencia je celkom rozdielna. Tieto náhrobky spre­

Next

/
Thumbnails
Contents