Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)

Stollmann, Andrej: Výskum bociana bieleho na Žitnom ostrove

cianov rozšíril Schenk aj na územie Žitného ostrova. Už v nasledujúcom roku (1909) došlo spätné hlásenie z južnej Afriky, kde našli označený kus — krúžkovanca z Novej Stráži. Postupne sa dokázalo, že naše bociany používajú takzvanú východnú ťahovú cestu cez Balkán, Bospor, Izrael, Egypt a potom popri rieke Níl do strednej až južnej Afriky. Výsledky obrúčkovania bocianov zo Žitného ostrova, menovite spätné hlásenia sme zhrnuli do osobitnej prílohy.

Z iniciatívy rossitenskej ornitologickej stanice, pod vedením nemeckého ornitológa Ernsta Schíiza v r. 1934 bola zorganizovaná prvá medzinárodná inventarizácia hniezdneho rozšírenia bociana bieleho. V rámci Slovenska tejto akcie sa chopil Karel Plachetka, ktorý prispôsobujúc nemecké anketové listy (Amtlichen Storch Fragebogen) s pomocou žandárskych staníc rozmiestnených po celej republike previedol inventarizáciu. Vtedy (v r. 1934) bolo na území Žitného ostrova preukázaných v 56 obciach hniezdenie 104 párov bociana bieleho. Najväčšia koncentrácia bola zaznamenaná v Gabčíkove s 26 hniezdami, v Topoľníkoch s 11 hniezdami, v Palkovičove, vo Vrakúni a Kolárove po 6 hniezd.

Po druhej svetovej vojne v r. 1958 Július Matis generálny konzervátor štátnej ochrany prírody ma požiadal o prevedenie inventarizácie bociana bieleho na Slovensku. Majúc už isté skúsenosti z predošlých rokov — od r. 1951 som už robil súpisy v Podunajsku — som sa stal koordinátorom troch medzinárodných inventarizácií bocianov v rámci Slovenska v r. 1958, 1974 a 1984. Výsledky som neskôr i publikoval (Stollmann 1964, 1976, 1987). Popri týchto prieskumoch som si osobitne všímal populáciu bociana bieleho na Žitnom ostrove, ktorej klesajúci trend som aj osobitne zhodnotil (Stollmann 1990). V tomto období sa už zapojili do výskumu aj ornitológovia P. Binder (1982) a R. Pomichal (1984). Po mojom odchode do- dôchodku vo výskume bociana, bieleho pokračuje RNllr. Miroslav Fulín, CSc., ktorý sa podujal zorganizovať piatu medzinárodnú inventarizáciu v r. 1994. Zistil zaujímavú skutočnosť, že populácia bociana bieleho na Slovensku sa skonsolidovala a vykazuje mierny vzostup. Táto téza nažiaľ neplatí v reláciách Žitného ostrova, kde trend úbytku bocianov bielych sa ešte nezastavil.

Sledovanie početnosti a populačnej dynamiky bocianov bielych na Žitnom ostrove má už vyše' šesťdesiatročnú tradíciu. Výsledky za roky 1934—1984 ukázali rapídne, až 66 % zníženie populácie. V tom istom období sa zmenila aj koncentrácia bocianov. Zmienku si zasluhuje 5 hniezdnych párov v obci Topoľníky. Ináč sa bociany nosia roztrúsené obyčajne v počte jedného páru v danej obci. Aj spôsob nidifikácie sa zmenil ív priebehu rokov. V časoch Plachetku (v r. 1934) až 66 % hniezd bolo situovaných na trstinových strechách obytných a hospodárskych budov. Naopak v súčasnosti vyše 64 % hniezd je umiestnených na elektrických stĺpoch, ktoré sú zväčša opatrené nadstavcami na urnožnenie hniezdenia. Tie dala vyhotolviť štátna ochrana prírody, aby bola na dlhú dobu docielená ochrana hniezd bocianov bielych. Počty vychovaných mláďat bociana bieleho na území Žitného ostrova predstavujú v priemere na jedno hniezdo 3 exempláre. V prípade chudobných rokov je mláďat menej, ale v bohatých rokoch nie sú výnimkou hniezda s 5 mláďatmi, ba v troch prípadoch sme na Žitnom ostrove zaznamenali odchov 6 mláďat, menovite v r. 1956 v Gabčíkove (2 prípady) a v r. 1988 v Topoľníkoch.

Budúcnosť bocianov bielych na Žitnom ostrove závisí od ľudskej