Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)
Stollmann, Andrej: Výskum bociana bieleho na Žitnom ostrove
činnosti, od prírodných daností i od poľnohospodárskej technológie. Bociany ak nenájdu priaznivé hniezdne a potravné podmienky presídlia sa inakam, čo ostatne dokazujú aj výsledky spätných hlásení tu obrúčkovaných jedincov. Zostaňme však v presvedčení, že náš obľúbený brodivý vták, majestátny bocian biely ešte dlho bude krášliť naše obce jeho absenciou by sa naveky stratil pôvodný kolorit. Postskriptum: K napísaniu tohoto príspevku ma nútilo predsavzatie zdôrazniť a upozorniť na biologické hodnoty Žitného ostrova na príklade bociana bieleho, ako aj na potrebu pestovania prírodovedeckej dokumentácie daného regiónu, ktorej sa žitnoostrovský „Spravodaj“ vo svojich 20. ročníkoch tak skvele zhostil. Literatúra Binder P., 1982: Bocian biely [Ciconia ciconia) v okresoch Dunajská Streda a Komárno. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti SAV, 9:34—35. Grossinger J., 1793: Universa Historica Regni Hungáriáé — II. Ornithologia. Posonii et Comaromii. Pomichal R., 1984: Súčasné rozšírenie bociana bieleho (Ciconia ciconia] v okrese Dunajská Streda. Spravodaj Zitnoostrovského múzea, 8:52—61. Schenk J.. 1913: Jelentés a M. Kir. Ornithológiai Központ 1913 évi madárjelöléséről. Aquila, 20:434—469. Stollmann A., 1954: Der Bestand dér Welssen Storches im Donaugebiet zwischen Bratislava und Štúrovo 1953 Vogelwarte 17:43 Stollmann A.. 1964: Príspevok k rozšíreniu bociana bieleho (Ciconia ciconia] na Slovensku v r. 1958. Zborník Východoslovenského múzea 5 A:121—130. Stollmann A., 1971: Bocian biely (Ciconia ciconia] na Slovensku v r. 1968. Čes koslovenská ochrana prírody 12:143 —178. Stollmann A., 1976: The White Stork (Ciconia ciconia) in Slovakia in the year 1974. Biológia 31:861—867. Stollmann A., 1987: Chorológia bociana bieleho (Ciconia ciconia) na Slovensku. Ochrana prírody 8:9 —42. Stollmann A., 1990: Populačná dynamika bociana bieleho (Ciconia ciconia) na Žitnom ostrove. Zborník referátov z odborného seminára „Ciconia 88“, p. 46—53. Szabadi J., 1972: A Csallóköz természeti képe. Bratislava. Jegyzetek 1. Meyerpeck W., 1594: Vera et accurata Descriptio Insulae Comariensis in Ungaria. 2. Mikovínyi S.,1742: Mappa modernum situm, Meandros et Alveos Danubii ad Posonium exhibens. 3. Podlá L. F. Marsiliho (1726) v 18. stročí žeriav popolavý a .pelikán ružový ešte hniezdil. Hegymeghy uvádza, že ibis hnedý (Plegadis falcinellus) koncom 19. storočia sa nosil v oblasti Komárna. Vid prácu A. Keveho, 1969: Das Vogelleben der Mittleren Donau (Budapest). 4. Na rozhraní 19. a 20. storočia sa ešte pravidelne nosil na území Žitného Ostrova. 5. V súčasnosti nažial už môžeme konštatovať, že drop fúzatý na území Žitného ostrova vyhynul. 6. Posledné potvrdené hniezdenie je z r. 1961. Odvtedy sa na Žitnom ostrove, najmä okolo Dunaja vyskytuje iba prechodne v zimných mesiacoch. 7. Pôvodný dunajský bobor vyhynul v polovici 19. storočia. Posledného bobra na Žitnom ostrove podlá Chernela ulovili v r. 1858. Občasný výskyt bobrov v súčasnosti možno pripísať aklimatizačným pokusom v Rakúsku poniže Viedne. (Stollmann A., Voskár J., 1989: Návrat bobra vodného do prírody Slovenska. Fólia venatoria 19:245— 256. 8. Citujem „ . . . numerosae Ciconiae iu pagis, sivé oppidls nidificant super tecta arundinea in Fatas apus laurinenses numerosae Gutae, sivé passim in Csalló-kôz.“ 9. Ornitológovia dlho nemali konkrétne vedomosti o tom, že kde sú miesta zimo
