Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)
Presinszky, Ľudovít: Stručná história kostola a farnosti vo Vojke nad Dunajom
Zakladacia listina kaplnky v Kyselici Ako je známe, v niektorých častiach Uhorska, a tak aj na Žitnom ostrove sa v roku 1831 prehnala epidémia cholery. Obetiam cholery postavili v mnohých obciach a mestách pamätný stĺp alebo sochu. Vtedy sa rozhodli obyvatelia Kyselice. vybudovať kaplnku a v roku 1832 zriadili na tento účel základinu. Kaplnku vystavali až v roku 1898. František Sebők, už spomínaný kňaz vo Vojke, robil pravidelné a dôkladné archívne výskumy a vďaka jeho zachovaným rukopisom máme dnes údaje z histórie výstavby tejto kaplnky. Veľa nám prezradí záznam z aktu zriaďovania základiny. Obyvatelia obce Kyselice dávajú na vedomie každému, že 4. septembra 1831 so zbožnou úctou prosia svätú Rozáliu, aby im bola v tomto hroznom položení ochrankyňou a prosila za nich Svätú Trojicu o milosť a skončenie tohto strašného trestu. Vyhlasujú, že deň svätej Rozálie budú v budúcností uctievať ako sviatok, dokiaľ len bude dedina Kyselina existovať. K tomuto zaväzujú nielen seba, ale aj svojich potomkov. A kto sa tomuto rozhodnutiu nepodriadi a túto dohodu poruší, bude potrestaný pokutou 10 forintov. Polovica tejto sumy pôjde na sväté omše, polovica na potreby kostola. Na deň svätej Rozálie prispejú obyvatelia Kyselice na jednu omšu vo Vojke a na jednu omšu na pamiatku obetí cholery. Finančné príspevky na spomínané omše sa budú vyberať vopred a každý prispeje ľubovoľnou sumou. Ak sa vyberiei viac, než je to potrebné na omše, zvyšok sa venuje pamiatke obetí, ak menej, doplní sa chýbajúca suma z obecnej pokladne. Na smutnú pamiatku roku 1831 a na počesť ochrankyne svätej Rozálie sľubujú obyvatelia Kyselice vybudovať murovanú kaplnku, ktorá bude dôstojným miestom bohoslužieb nielen pre súčasníkov, ale i pre ich vnukov. Na jej udržovanie dáva obec ako záruku roľu v rozsahu siedmich bratislavských meríc (1 ]. Táto roľa leží v chotári obce pri rieke Dunaj, od východu susedí s roľou Daniela N. Bittó-a. od juhu s dunajským násypom, od západu s roľou Sándora N. Szabó-a a od severu s obecnými pasienkami. A,k by rozlohu tejto role kedykoľvek ohrozili dunajské záplavy, vždy bude doplnená na pôvodnú. Na konci zápisu zo 7. augusta 1832 nasledujú nodpisy a dátum schválenia trnavským arcibiskupstvom — 16. august 1832. 1). Zemianska stolica vo Vojke prijala v roku 1822 „zákonník“, ktorého § 20 hovorí, že často dochádza k sporom medzi predávajúcim a kupujúcim, keďže používajú nerovnaké miery. Preto všetky doteraz používané miery treba prispôsobiť tým, ktoré stanovuje bratislavská župa. Ak sa u niekoho zistí odchýlka od normy, bude potrestaný peňažnou pokutou 12 forintov, alebo dvanástimi palicami.
