Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (19. évfolyam, 1995)

Kapráliková Zuzana: Korytárstvo v obci Ňárad. Po stopách jedného vymierajúceho remesla

Na výrobu koryta používa mäkké drevo, tvrdé sa na túto prácu nehodí. Najvhodnejšie sú topoľ a vŕba. Breza je podľa jeho názoru nevhodná, pretože sa lúpe, puká, vysušovaním sa oddeľujú vrstvy, odlupujú sa letokruhy.

Drevo potrebné na výrobu korýt sa ťažilo koncom alebo začiatkom zimy, vždy po opadnutí lístia. Vtedy je totiž obsah vlahy v dreve najvyhovujúcejší. V minulosti rúbali stromy vždy len po opadnutí listov, letné výruby sa stali zvykom iba v súčasnosti.

Zhotovovanie korýt sa považovalo za zimné zamestnanie. Aj náš informátor robil objednané korytá v zimných mesiacoch. Na jeseň a na jar býval zaneprázdnený poľnohospodárskymi prácami, okrem toho drevo pripravené v jesennom období by bolo do budúceho leta natoľko vyschlo, že by ho už bolo ťažké opracovať.

Nástroje korytárov:

1. sekera

2. skobla

(tešia) — motykovitá sekera so zaobleným ostrím

3. oberučný

nôž

4. hoblík

Fázy pracovného postupu pri zhotovovaní koryta:

I. vytvarovanie

vnútra koryta

1. vydlabávanie

sekerou

2. vytvorenie,

vlastného vnútra koryta, odstránenie hrubých zvyškov dreva

3. vyhĺbenie

koncov koryta sekerou

4. jemné

opracovanie a vytvarovanie vnútra koryta so skoblou

5. hobľovanie

II. vytvarovanie chrbta koryta

1. odlúpenie

kôry sekerou

2. odstránenie

zvyškov kôry a zahladenie nerovností sekerou

3. vytvarovanie

vonkajších koncov koryta sekerou

4. vytvarovanie

držadla sekerou

5. jemné

opracovanie chrbta, odstránenie nerovností so skoblou

6. vyhladenie

povrchu chrbta koryta oberučným nožom

Postup zhotovovania koryta

Korytár položí kmeň na zem a takto s ním pracuje až do dokončenia koryta. (Náš informátor iba v posledných niekoľkých rokoch vyložil koryto v záverečnej fáze na stojan). Koryto sa zhotovuje z kmeňa rozpíleného po dĺžke. Od hrúbky kmeňa závisí šírka koryta, od dĺžky zasjeho dĺžka. Ideálny je 40—50 centimetrov široký kmeň. Korytár najprv vydlabe vnútro koryta. Pomocou sekery uprostred kmeňa po celej dĺžke vyhĺbi žliabok. Ukončí ho asi na 25 centimetrov od oboch koncov. Rovnobežne s koncami sekerou vyrúbe päť žliabkov, vzdialených od seba 25—30 centimetrov, ktoré kolmo pretínajú pozdĺžny žľab. Po vytvorení týchto žliabkov (pozdĺžneho a priečnych) začne vyhlbovať, tvarovať vnútro koryta.

Prácu začína od konca kmeňa. Postaví sa k jednému koncu a ráznymi údermi sekerou „vyberá“ časti medzi jednotlivými žliabkami. Postu