Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (19. évfolyam, 1995)
Kapráliková Zuzana: Korytárstvo v obci Ňárad. Po stopách jedného vymierajúceho remesla
puje pritom od stredného pozdĺžneho žľabu k bokom kmeňa. Napríklad najprv tromi údermi vyseká drevo spomedzi kmeňa. Napríklad najprv tromi údermi vyseká drevo spomedzi dvoch prvých priečnych žliabkov vpravo od stredného žľabu, potom urobí to isté na ľavej strane. Ďalšími údermi sekerou ďalej hĺbi vzniknuté priehlbiny. Keď sa takto dostane do polovice, dĺžky kmeňa, pokračuje v práci na opačnom konci. Znova postupuje po dĺžke od konca kmeňa k stredu, po šírke zas od stredu k bokom. Silnými údermi sekerou ďalej hĺbi vnútro koryta. Rukami pritom vyhadzuje vysekané kusy a úlomky dreva, ktoré sa neskôr po vysušení zúžitkujú ako palivo. Potom kreše po celej dĺžke boky koryta, a takto ich stenčuje. Najväčšia presnosť sa vyžaduje pri tvarovaní vnútorných koncov koryta. Tvaruje a hĺbi ich iba podľa oka, bez akéhokoľvek merania. Potom znova urobí žliabky po celom dne koryta rovnobežne s koncami. Spomedzi nich zas vyberá drevo sekerou, teraz už drobnými údermi, a takto ďalej hĺbi dno. Tento úkon robí tak dlho, kým sa mu nevidí koryto dosť hlboké. Ďalší krok je odstránenie kôry kmeňa. Viackrát zatne sekerou pri okraji kmeňa medzi kôru a drevo, pozdĺž okraja kôru oddelí a potom menšími-väčšími sekmi ju odlupne a stiahne. Týmto istým spôsobom odstráni kôru aj z druhého boku kmeňa. Potom položí koryto na bok, väčším polenom ho podloží a upevní, a takto stiahne kôru aj z dna koryta. Potom už len ďalej čistí, vyrovnáva, vyhladzuje jeho vonkajšiu stranu. Koryto obráti vnútrom k zemi a chrbtom hore a začne opracúvať jeho chrbát. Drobnými údermi vytvaruje jeden koniec. Túto prácu robí dovtedy, kým koniec koryta nemá žiadúci tvar. Potom vytvaruje držadlo. Teraz urobí tri žliabky na chrbte koryta v rovnakých vzdialenostiach od seba. Žliabky sa tiahnu po šírke koryta od jedného boku k druhému. Povyberá časti medzi žliabkami a vytvaruje druhý vonkajší koniec koryta aj s držadlom. Hrubá práca je ukončená a pristupuje k jemnému vypracovaniu. Odstraňuje nerovnosti, ktoré spôsobila sekera. Pracuje so skoblou. Jemnými údermi, pohybmi podobnými kopaniu motykou „prekope“ celé koryto. Potom oprie jeden koniec koryta o stojan. Oberučným nožom vyhladí vonkajšie boky, chrbát, konce aj držadlo. Potom oprie o stojan druhý koniec koryta (doteraz podopretý koniec sa teraz dostane na zem J a zdola nahor poťahujúc oberučným nožom, úplne vyhladí vonkajšiu stranu. Teraz obráti koryto vnútrom k sebe, znova v ňom urobí tri žliabky a ďalej ho hĺbi, stenčuje jeho boky a dno. Keď sa mu vidí koryto dostatočne hlboké, postaví ho na stojan a aj zvnútra odstráni so skoblou ne rovnosti spôsobené sekerou. Ľavou rukou pridržiavajúc bok, zdola nahor, od bokov k dnu vyrovnáva, zahládza vnútorný povrch bokov, dna a koncov koryta. Nakoniec pomocou hoblíka vyhladí úplne vnútro. Informátor: Alexander Tar, národ, v roku 1914 — Sap, bydl. Ňárad 123 Literatúra: Magyar néprajz III. Kézművesség, Akadémia kiadó Budapest 1991 Gunda Béla, Teknővájó cigány és munkája, in. Néprajzi Értesítő XXV., 1934, 57—60
