Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (18. évfolyam, 1994)
Mag, Július: Tridsať rokov Žitnoostrovského múzea
sady. Rozhodujúcim momentom pri hodnotení dejín určitého kraja nie jo pôsobenie veľkých politických zoskupení ani všeobecne prijaté formuly o ľude či národe, ale predovšetkým historická rola ľudových más a miest-1 neho obyvateľstva. Históriu sociálneho a kultúrneho rozvoja ľudu určitého kraja nemožno sledovať pri úplnom ignorovaní všeobecných politických javov, lebo životné pomery ľudu a kraja vždy boli v tesnej súvislosti s históriou, teda i politikou. No pri spracovaní histórie kraja sa predsa musíme opierať v prvom rade o výsledky miestnych spoločem ských, geografických a národopisných výskumov. Prvé sídlo múzea Biely kaštieľ, ktorý bol určený pre činnosť múzea, patril medzi najstaršie budovy mesta. Kaštieľ dala postaviť rodina Bacsáková v XVIII. storočí. Žiaľ, v tom čase, keď v ňom umiestnili múzeum, patril aj medzi najzanedbanejšie budovy mesta. Nielen preto, že bol vo veľmi zlom stave, takmer na zrútenie. Pre múzeum boli vyčlenené iba tri miestnosti. Ostatné priestory na prízemí aj poschodí obývali ľudia, ktorí nielenže bránili rozširovaniu múzea, ale ani neboli veľmi dôstojnými susedmi takej ušľachtilej inštitúcii, akou je múzeum. V týchto podmienkach sotva mohlo plniť múzeum svoje úlohy. A tak sa v časoch pôsobenia v Bielom kaštieli obmedzila činnosť múzea iba na zhromažďovanie materiálu. Tri miestnosti sa za krátky čas zaplnili. V roku 1964 sem doviezli aj časť zbierky bývalého múzea v Šamoríne. Žiaľ, najhodnotnejšie predmety sa stratili, najmä z predmetov rybárskych, archeologických a numizmatických zbierok. V tomto čase zbierka šamorínskeho múzea prakticky nemala skutočného gazdu a nie div že sa stratil aj inventárny zoznam Dredmetov zbierky. V záujme záchrany posledných zvyškov jednotlivých častí zbierky v roku 1965 premiestnili všetky existujúce exponáty šamorínskeho múzea do Dunajskej Stredy. Vtedajšiemu vedeniu Žitnoostrovského múzea sa takto podarilo uchovať aspoň zlomok tejto hodnotnej zbierky. V Dunajskej Strede zaregistrovali predmety do inventárneho zoznamu múzea a hneď sa pustili do konzervačných prác a fotografovania materiálu. Tieto práce odborne usmerňoval chemik Ferenc Sidó, ktorý bol práve nastúpil do zamestnania v múzeu. V roku 1965 Západoslovenské krajské múzeum v Trnave oficiálne zaradilo do siete múzeí aj Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede, otvorené v roku 1964. Na základe tohto zaradenia značne vzrástol rozsah územia, na ktorom Žitnoostrovské múzeum vykonávalo svoju činnosť. Okrem Žitného ostrova patrilo do jeho pôsobnosti i dolné Považie a Ponitrie s maďarským osídlením. Neskoršie, keď sa v každom okrese vytvorili samostatné múzeá, pôsobnosť Žitnoostrovského múzea sa opäť zúžila na územiei okresu Dunajská Streda. Pracovníci múzea popri zhromažďovaní pamiatok pracovali aj na tom, aby ich čím skôr mohli sprístupniť verejnosti. A tak v júni 1965 zorganizovali v priestoroch školy v Orechovej Potôni prvú národopisnú výstavu. Pri poriadaní výstavy poskytla múzeu veľkú pomoc učiteľka Irma Gogolová — Lipcseyová, ktorá v tomto období pôsobila na spomínanej škole. Väčšinu predmetov, ktoré tu boli vystavené, získali organizátori priamo od obyvateľov obce. Po skončení úspešnej výstavy sa značná časť vystavených predmetov stala majetkom Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede. [
