Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (18. évfolyam, 1994)
Mag, Július: Tridsať rokov Žitnoostrovského múzea
V roku 1965 sa začala aj prírodovedecká činnosť múzea. V tejto oblasti spolupracovali s múzeom externí pracovníci — učitelia miestneho gymnázia Arpád Ollôs a Eduard Olgyai, ktorí v priebehu roka zozbierali vyše 2000 exemplárov rôzneho hmyzu na území okresu Dunajská Streda, odborne ich preparovali, triedili a spracovali pre účely múzea. Pre nedostatok priestorov bola táto zbierka umiestnená v biologickom kabinete gymnázia a žiaľ, toto provizórne uloženie viedlo k jej postupnému zničeniu. Popri zhromažďovaní vecných pamiatok začali sa aj práce na sústreďovaní materiálu z oblasti ľudovej hudby — opäť za účinnej pomoci externých pracovníkov Tibora Aga a Márie Úrgeovej. Zozbieraný materiál hudobného folklóru Žitného ostrova odborne spracovali a pripravovali do tlače, aby ho po rokoch, v roku 1986, uverejnili v Spravodaji múzea pod názvom „Ľudová hudba Žitného ostrova“ a „Detské hry na Žitnom ostrove“. Roky 1966—1967 nepriniesli podstatné zmeny v živote múzea. Dvaja odborní pracovníci, pokiaľ im to vtedajšie podmienky dovoľovali, pokračovali v začatej práci, predovšetkým v zhromažďovaní a spracúvaní pamiatok minulosti. Podarilo sa spracovať obrazový a numizmatický materiál nachádzajúci sa vo vlastníctve múzea a začalo sa spracovanie a fotografovanie bohatého národopisného materiálu. Tri miestnosti vyčlenené pre činnosť múzea boli v tom čase už tak preplnené, že vlastne slúžili iba ako skladové priestory. Na poriadanie výstav v priestoroch múzea sa nedalo ani pomyslieť. Prvá rozsiahlejšia výstava v Dunajskej Strede bola organizovaná 15. novembra 1967 pod názvom „Žitný ostrov v zrkadle starých pamiatok“. Na tento účel prepožičala múzeu svoju veľkú prednáškovú sieň vtedajšia Večerná univerzita marxizmu-leninizmu. Okrem národopisných a archeologických materiálov tu boli vystavené i dokumenty robotníckeho hnutia. O výstavu bol veľmi veľký záujem a počas dvoch mesiacov jej trvania ju videlo viac ako 3000 návštevníkov. V rokoch 1968—1969 stále naliehavejšou sa stávala otázka definitívneho umiestnenia múzea do vyhovujúcich priestorov. Biely kaštieľ bol už vtedy natoľko schátralý, že ďalej nemohol slúžiť určenému cieľu. V súvislosti s trvalým umiestnením Žitnoostrovského múzea sa čoraz častejšie spomínal takzvaný Žltý kaštieľ. Táto budova bola o sto rokov mladšia než Biely kaštieľ, ale nebola voľná. Miestnosti na prízemí zaberali rôzne kancelárie, poschodie bolo aj tu obývané. Nové sídlo múzea V roku 1970 riaditeľstvo Štátneho majetku v Dunajskom Klátove odovzdalo vlastníckym právom Žltý kaštieľ vtedajšiemu Okresnému národnému výboru v Dunajskej Strede, ktorý ho určil za sídlo Žitnoostrovského múzea. Žltý kaštieľ dal postaviť v XVIII. storočí varadínsky biskup Mikuláš Kondé. Stavba bola ukončená v roku 1770. Kondéovci vlastnili tú časť Dunajskej Stredy, ktorá sa nazývala Pókatelek. Patrili im aj pri tejto mestskej časti ležiace pozemky. Uprostred pozemkov stál spomínaný Žltý kaštieľ. Mikuláš Kondé, ako varadínsky rímskokatolícky biskup, bol účastníkom martinovicsovského procesu. On odovzdal opáta svetskej vrchnosti a pozbavil všetkých kňazských hodností.
