Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)
Liszka József: Spoločné chlebové pece v Podunajskej nížine
Liszka József (Podunajské múzeum Komárno) Spoločné chlebové pece v Podunajskej nížine V nedávnej minulosti vďaka bratislavskému vydavateľstvu Kalllgram opäť vyšiel cestopisný seriál Arnolda Ipolylho Csallóközi uti-képek ako prvé dielo práve sa rodiacej edície Csallóközi Kiskönyvtár. Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1858 na stránkach časopisu Vasárnapi Újság (IPOLYI 1858; IPOLYI 1993). Nové vydanie redigoval László Koncsol a doplnil poznámkami. Opäť sa v ňom stretávame so známym Ipolyiho opisom spoločných chlebových pecí na Žitnom ostrove (IPOLYI 1993, 42—43!). V súvislosti s nimi László Koncsol poznamenáva, že „dnes sa už sotva nájde na Žitnom ostrove pôvodná chlebová pec; ani Maďarský etnografický lexikón (Magyar Néprajzi Lexikon) nevie o nich“ (IPOLYI 1993, str. 117, pozn. č. 86). Keďže sa od čias Ipolyiho na túto tému hodne napísalo, nebude na škodu, ak zoberieme do úvahy doterajšie výsledky. Začnime však pôvodným opisom Arnolda Ipolyiho1: „Ešte jednu vynikajúcu zvláštnosť má táto oblasť Žitného ostrova, na ktorú tu aj upozorňujeme — chlebové pece (...). Ďaleko od domov, zvyčajne medzi záhradami, vidno tu z hliny lepené kužeľovité stavby, neraz dosahujúce výšku domov, poniektoré obstavané múrikom z toho istého materiálu. Tieto stavby, ako to ukazuje aj náš obraz, sú známe žitnoostrovské chlebové pece. Takáto pec najčastejšie patrí jednému a ten ju za poplatok požičiava na používanie aj iným, alebo ju dáva do prenájmu. Národohospodársky význam pecí nebudeme rozvádzať, ich užitočnosť je zrejmá a čiastočne už aj nahrádzajú obecné chlebové pece, odporúčané v druhom ročníku ’ István bácsi-‘ho. Pri spoločnom používaní sa znižujú náklady na vykurovanie, čo je na viacerých miestach Žitného ostrova najväčší dôvod na ich stavanie. Tu je totiž často núdza o dobré drevo na kúrenie. Menšia je aj hrozba požiarov, pretože pece sú vzdialené od domov. Ochránia príbytok roľníka od všetkých tých nepríjemností, ktoré zapríčiňujú pece v dome, hlavne v lete, keď v nich treba ako inokedy raz týždenne zakúriť. Spomínaný zvyk je podľa našich vedomostí vlastný iba Žitnému ostrovu a musel vzniknúť veľmi dávno, nie podľa nových spoločenských predstáv; ba tak sa vraví, že pecí z roka na rok ubúda a onedlho sa stanú už iba predmetmi archeológie. Aj preto sme pokladali za potrebné predstaviť ich aj obrazom. Je to zvláštny pohľad, keď pútnik v záhradách obklopujúcich dediny zazrie medzi zelenými korunami stromov tieto bielo svietiace drobné homole“ (IPOLYI 1858, č. 4, 40). Skôr než by smei poskytli pohľad na typ pece opisovanej Ipolyim, dovoľte vrátiť sa k jednému citátu, v ktorom čítame: (predstavované pece) „nahrádzajú obecné chlebové pece, odporúčané v druhom ročníku ’István bácsi-’ho“. Z poznámok redaktora sa dozvedáme, že tu ide o odkaz na známy kalendár s názvom István bácsi naptára od Istvána Májé ra. László Koncsol však celkom presne nepozná miesto, ktoré spomína Ipolyi2). Autor diela Csallóközi uti-képek odkazuje na článok Községkemenczék, ktorý vyšiel v spomínanom kalendári na rok 1857. Pisateľ tohto článku (pravdepodobne sám István Májer) navrhuje, aby obývate-