Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)

Kapráliková, Zuzana: Využitie prútia v ľudovom hospodárstve

priemeru dna koša, preto pripraví také dlhé kolíky, aké si vyžaduje veľkosť koša. V závislosti od veľkosti koša býva počet kolíkov 5, 6, 7, 8, ale aj 10. Pri zhotovovaní menšieho koša používa 5, pri väčšom ich môže byť až 10. Takisto v závislosti od veľkosti pripravovaného koša reže košikár tenšie alebo hrubšie kolíky.

Ak robí dno so šiestimi kolíkmi, najprv pomocou ostrého nožíka tri' z nich v prostriedku prepichne, prereže, uloží ich vedľa seba a cez vzniknuté otvory prepichne ďalšiu trojicu kolíkov. Teraz sú kolíky spojené v tvare kríža [ k e r e s z t, kôrôszt, fenékváz, ásóváz, fenékkaró). Keďže konce týchto základných kolíkov nie sú celkom rovnako hrubé, košikár dbá, aby neboli vedľa seba konce rovnakej hrúbky, ale striedali sa tenšie s hrubšími. Ináč by sa hotový kôš klonil na jednu stranu. „Položím prvé tri prúty na kolená, režem ich na určitú dĺžku, to závisí od toho, aký veľký kôš chcem urobiť, lebo na malé dno nepoužívam silné prúty, také strašne pevné, len také akurát. .. potom vezmem tie tri kolíky, jeden koniec každého je hrubší, druhý tenší, preto jeden z troch položím opačne, tak to urobím aj s druhou trojicou kolíkov, aby môj kôš nebol krivý a neforemný.“19

Po prekrížení troch kolíkov vezme košikár dva najtenšie prúty, „vrcholcami“ ich vpichnei do prerezaných otvorov jedného ramena kríža a prevlieka ich do kruhu tak, že striedavo ovíja štyri ramená kríža jedným prútom zdola a zároveň druhým zhora. Medzi jednotlivými ramenami prúty vždy prekríži, a takto spevňuje kríž. Toto spevňovanie môže robiť aj pomocou jedného prúta. Tiež ho napichne do jedného ramená a

Prútené koše Alexandra TARu — košikára z Ňáradu.

Foto: Sági Jozef