Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)

Kapráliková, Zuzana: Využitie prútia v ľudovom hospodárstve

aspoň dvakrát alebo trikrát ním prejde dokola v jednom smere striedavo raz pod a raz nad ramenom kríža. Potom sa otočí a podobne prevlieka prút opačným smerom. Ak sa spevňuje kríž pomocou dvoch prútov, týmito istými dvoma pokračuje košikár v pletení dna. Ak ho spevní jedným, pridáva po spevnení ďalšie dva prúty a tak pokračuje v pletení dna. Týmito dvoma tenkými prútmi oddeľuje od seba dvanásť koncov šiestich prekrížených kolíkov. Vedľa prvého kolíka umiestni tenší koniec jedného prúta zdola a druhého zhora (prípadne môže tieto* vrcholce spojiť uzlom). Potom tieto prúty medzi prvým a druhým kolíkom prekríži. Teraz už spodný prút ovíja druhý kolík zhora a horný prút zdolal Takto pokračuje ďalej, pomocou spomínaných dvoch prútov oddeľuje od seba všetky konce kolíkov a dbá, aby boli rovnomerne lúčovite rozložené. Práca pokračuje zľava doprava. Prstami ľavej ruky zatláča košikár upletené rady, zarovnáva ich, aby rovnomerne husto na seba priliehali. Celé dno pletie na kolene, občas ho o koleno pritlačí a tak ho tvaruje, aby hotové dno bolo mierne vyduté, približne v tvare taniera. Keď sa mu medzitým minú prúty, doplní ich ďalšou dvojicou. Keďže prvé prúty sa minuli tak, že sa končili hrubším koncom, novú dvojicu tentokrát nezačína vpletať vrcholcom ako na začiatku, ale hrubším a potom, pokračuje ako predtým. Ak sa minie aj druhá dvojica prútov, a dno ešte stálei nie je hotové, vkladá ďalšiu dvojicu. Teraz začína zase tenším koncom, pretože* predchádzajúce prúty sú zakončené tiež tenším koncom. Takýmto spôsobom pokračuje a pletie dovtedy, kým dno nedosiahne požadovanú veľkosť a z lúčovite rozložených kolíkov zostanú neoplatené iba približne centimetrové konce. Teraz vyčnieva po obvode hotového dna dvanásť koncov kolíkov — fenékkaróvég.

Dno koša je teda hotové a košikár ho môže začať lemovať a pliesť jeho boky. Prvým krokom je zhotovenie bočných rebier. Hovoria im ódakarók, ódabordák. Podobne^ ako pre kríž dna, aj pre bočné rebrá vyberá košikár najhrubšie prúty. Ich počet závisí od počtu kolíkov na dne, vždy sa rovná jeho štvornásobku (ak je na dne 5 kolíkov, na bokoch je 20 rebier, pri šiestich je to dvadsaťštyri, pri ôsmich tridsaťdva, atď.) teda dvojnásobku prečnievajúcich koncov na dne, pretože sa ku každému prikladajú dve rebrá.

Zostaňme pri koši, ktorého dno má kostru zo šiestich kolíkov. Košikár si teraz pripraví dvadsaťštyri hrubších vystrúhaných prútov. Dno koša si položí na koleno vydutou stranou nahor, aby hotový kôš stabilne stál na ňom. Z obidvoch strán každého lúča vpichne smerom k stredu dna po jednom rebre, teda spolu dvadsaťštyri rebier. „Toto sú rebrá bokov, tie sa napichajú sem dole, ony potom držia kôš, to budú boky... Plietli sme také okrúhle dná ako tanier a tam sme nastokli ku všetkým koncom kolíkov prúty, z jednej strany jeden, aj odtiaľto jeden, hovorím,, spolu dvadsaťštyri... to potom držalo kôš tak, že rebrá koša sú vlastne vo vnútri dna.. .“20 Rebrá tvoria kostru steny koša a robia ju pevnou. Stena sa potom dotvára vpletaním tenšieho prútia medzi rebrá. Keď košikár vsunie rebro do štrbiny vedľa kolíka, zahne ho tesne pri okraji dna smerom do vnútra. Ak sa prút zlomí alebo praskne, hneď ho nahradí druhým, pretože rebrá musia byť neporušené, aby zabezpečovali pevnosť a stabilitu stien koša. Košikár vždy predpokladá, že sa niektoré rebro poškodí, a preto si ich nachystá vždy o štyri—päť viac, než je potrebný počet. Do husto pleteného dna sa ťažko* vsúvajú rebrá, i keď sú ich konce vystrúhané. Preto si košikár pri tejto práci pomáha jednoduchým ostrým