Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)

Liszka, József: Tradičné hospodárenie v severnej časti Podunajskej nížiny

dzajúc zo skutočnosti, že spomínané územie bolo v dávnej minulosti popretkávané riekami, mŕtvymi ramenami, močiarmi, oprávnene môžeme predpokladať,že uvedené formy hospodárenia tu zohrali kedysi oveľa-dôležitejšiu úlohu než'v období, ktoré sme mohli obsiahnuť našimi doterajšími výskumnými metódami. F.ozsiahle regulácie riek, protipovodňové zásahy, odvodňovanie močiarov koncom 19. storočia, to všetko znamenalo postupný zánik koristných foriem hospodárenia na vodách. Po týchto zásahoch tu ešte istý čas pretrvával chov hospodárskych zvierat (ANGYAL 1988), ale čoraz viac sa dostávalo do popredia obrábanie pôdy (FEHÉRVÄRYOVÁ 1988; LISZKA 1386, 642—643; MACH■N-ÍK 1935; SÄNDOROVÄ 198Q atd). V niektorých teritóriách (napr. Považie a okolie Senca (nepriali obilninárstvu ani pôdne podmienky, ani existujúce vlastnícke vzťahy. Preto sa v týchto miestach začalo obyvateľstvo orientovať už do konca minulého, ale najmä na začiatku nášho storočia, na pestovanie zeleniny (KAHOUNOVÄ-DRÄBIKOVÄ 1984; KRÚPA 1970 atd'.).' Toto výrobné odvetvie úzko súviselo s osobitým spôsobom odbytu produktov — s podomovým a jarmočným obchodom (LISZKA 1988). Ovocinárstvo a vinohradníctvo malo hlbšie tradície v oblasti širšie ponímaného dolného Pohronia, ale, máme údaje i o tom, že v 20 —30.

Skupina etnografov z okresných múzeí Dunajská Streda, Galanta, Komárno a Nové Zámky. Z lava do prava Giidmonová Helena, Fehérváryová Magda, Vargová Lídia, Danterová Izabella, Kapráliková Zuzana, Liszka József.

A dunaszerdahelyi, a galántai, a komáromi és az érsekújvári járási múzeumok néprajzosai. Balról jobbra Gudmon Ilona, Fehérváry Magda,; Varga Lídia, Danter Izabella, Kaprálik Zsuzsanna, Liszka József.