Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)

Liszka, József: Tradičné hospodárenie v severnej časti Podunajskej nížiny

rokoch sa už pokúšali o výraznejší rozmach ovocinárstva aj v Podunajskej nížine (LISZKA 1986). Zrodili sa aj prvé výsledky výskumov ľudového stravovania (VARGOVÁ 1990), dokonca aj vo forme madarsko— slovenského porovnania (SZANYIOVÄ 1976).

I keď z uvedeného prehľadu vyplýva, že doterajšie výskumy boli úspešné, sotva sa môžeme podujať na vypracovanie uspokojivého súhrnu našej témy bez spoločnej a premyslenej koncepcie ďalšieho výskumu. Nádej vkladáme do nasledovného výskumného programu, ktorého realizácia môže byť určitým prvým krokom k úspechu.

Vzhľadom na to, že v jednotlivých múzeách spomínaného územia (Žitnoostrovské múzeum Dunajská Streda, Podunajské múzeum Komárno, Vlastivedné múzeum Nové Zámky a Galanta) pracuje iba obmedzený počet etnografov, javí sa potreba vypracovania spoločného výskumného programu v záujme získavania potrebných poznatkov. V polovici osemdesiatych rokov na podnet komárňanského múzea (iniciátorom bola dr. Magda Fehérváryová) vypracovali zainteresovaní odborníci) za pomoci odborne dobre pripraveného zberateľa Bélu Angyala z Kolárova) dlhodobý výskumný program s názvom Tradičné hospodárenie v Podunajskej nížine v prvej polovici 20. storočia. Podstatou tohto programu je výber a vytýčenie takých reprezentatívnych výskumných úloh v jednotlivých regiónoch) v pôsobnosti uvedených štyroch okresných múzeí), aby po zlúčení získaných poznatkov vznikol čo najvernejší obraz o systéme hospodárenia na celom spomínanom území. Práce sa začali v Kolárove, v obci s bohatými tradíciami v obrábaní pôdy, v chove hospodárskych zvierat, v obci obklopenej množstvom drobných sedliackych usadlostí a samôt. Výskumníci, ktorí na uvedenej téme pracovali, skúmali tu koristne hospodárenie a rybárstvo (Izabela Danterová), obrábanie pôdy (Ilona Gudmonová), ovocinárstvo a zeleninárstvo (Ida Gaálová), chov hospodárskych zvierat (Béla Angyal), ludové stravovanie (Lídia Vargová-Tóthová), formy a výmeny produktov (József Liszka), príznačné črty sedliackych hospodárstiev a ich typy (Magda Fehérváry-Nagyová). Čiastkové práce z jednotlivých uvedených výskumných oblastí bo'i odvtedy v redigovaní Magdy Fehérváryovej spracované do samostatného zväzku a s veľkorysou materiálnou pomocou samosprávy obce Kolárovo a pod záštitou Podunajského múzea v Komárne a Národopisnej spoločnosti Maďarov v Československu pripravené do tlače (dúfajme, že do vyjdenia týchto riadkov už bude spomínaný zväzok v maďarskej i slovenskej verzii prístupný verejnosti).

V roku 1989 robila už táto skupina výskumníkov podobný výskum v obci Leľa v dolnom úseku Ipľa (t. č. Idu Gaálovú, ktorá si čerpala materskú dovolenku, zastupovala Eleonóra Sándorová a venovala sa zeleninárstvu a ovocinárstvu). V tejto usadlosti, ktorá má úplne iný charakter ako predchádzajúca lokalita, každý člen skupiny skúmal svoju oblasť s prihliadnutím na odlišné podmienky hospodárenia (prevažuje tu dorábanie lesných produktov a popri pestovaní zeleniny a ovocia má významné miesto vinohradníctvo). Výsledky tohto výskumu sú už tiež sčasti spracované a výskumná skupina pokračuje v súčasnosti vo svojej činnosti v obci Trhová Hradská.v blízkosti Dunajskej Stredy. Po jej ukončení bude nasledovať výskum v niektorej vybranej obci Matuškovej zeme.

Poznatky získané v týchto Štyroch obciach, samozrejme, zďaleka