Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)
Kapráliková Zuzana: Tradičné nástroje ľudového rybárstva v obciach Vojka nad Dunajom a Kyselica
Kapráliková Zuzana Tradičné nástroje ľudového rybárstva v obciach Vojka nad Dunajom a Kyselica Táto práca, ktorou chcem predstaviť ľudové rybárstvo dvoch žitnoostrovských dedín, je výsledkom mojej zberateľskej činnosti z jesene 1990 a z jari 1991. Rybárstvo malo v minulosti veľký význam v oboch uvedených dedinách. Ako v každej podunajskej obci, aj tu bol rybolov predovšetkým zdrojom obživy obyvateľstva, ale rybárstvo sa tu stalo pre mnohých ľudí živnosťou. Žili tu rybárske rodiny, v ktorých dedili muži toto starobylé zamestnanie po mnoho generácií. Na základe údajov informátorov som dokázala sledovať vývin rybárstva iba po tridsiatych rokov 20. storočia. Verím však, že zato moja práca prispeje k vytvoreniu presnejšieho pohľadu na toto najstaršie zamejtnanie na Žitnom ostrove. V spomínaných dvoch obciach nebolo ľahké získavať informácie. Vo Vojke totiž žije z členov niekdajšieho rybárskeho spolku už iba Jozef Varga On ešte používal záťahovú sieť v spolku, ktorý viedol jeho otec. V druhej dedine, v Kyselici, už nežije zo starých rybárov ani jeden. Tu sa mi podarilo zrekonštruovať obraz rybárstva v prvej tretine storočia už len za pomoci dcéry a zaťa jedného bývalého rybára. Získané údaje som upresňovala za pomoci rozprávania takých obyvateľov, ktorí sa síce priamo nezúčastňovali na práci rybárskeho spolku, ale sa ešte osobne poznali so starými rybármi. Moja práca sa teda opiera len o rozprávanie spomínaných troch informátorov a má iba opisný charakter. V oboch dedinách používali také rybárske nástroje a také spôsoby rybolovu, aké boli bežné v ostatných usadlostiach na pobreží Dunaja. Upresňovanie údajov mi sťažovala tá skutočnosť, že značná časť nástrojov už v čase výskumu neexistovala, alebo si už informátori nepamätali presné pomenovania častí rybárskych náčiní. Antal Khín síce robil v minulosti v oboch dedinách výskum, ale do jeho prác som nemala možnosť nahliadnuť. Bez tejto možnosti som nevedela urobiť porovnania, najmä v oblasti názvoslovia. Napriek spomenutým problémom dúfam, že táto práca pomôže lepšie spoznať niekdajšie rybárstvo Žitného ostrova a dokresliť obraz o živote rybárov v medzivojnovom období. Záťahový rybolov Podstatou záťahového rybolovu bolo, že rybári za pomoci siete, ktorej dĺžka a šírka bola prispôsobená hĺbke vody, zahradili cestu rybám a pritlačili ich k brehu. Nástrojom tohto druhu lovu bola záťahová sieť, ktorú v skúmaných obciach volali „nagyháló“ (veľká sieť). Dĺžka tejto siete bola 70—80 metrov, šírka (hĺbka) asi 3 metre. Bola vyhotovená z konopného vlákna Veľkosť sieťových očiek bola 2x2 centimetre. V 20.—30. rokoch už neviazali sieť po domácky, ale ju kupovali hotovú v Kolárove vo fabrike na výrobu sietí. Objednávali ju vo „fertáloch“. Jeden „fertál“ zodpovedal dĺžke 25-30 m. Na vyhotovenie jednej siete potrebovali tri diely základného sieťového materiálu, čiže
