Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)

Kapráliková Zuzana: Tradičné nástroje ľudového rybárstva v obciach Vojka nad Dunajom a Kyselica

približne 75—90 m. Tieto diely kratšími stranami spájali o niečo hrubším vláknom, než z akého bola zhotovená sieť. Používali pritom špeciálne ihlice na sieť. Horný a spodný okraj spevňovali dve a dve laná, hrubé asi ako prst ľudskej ruky. Volali ich „ínkotél“.

„No, najčastejšie sme volali tieto laná ínkotél, [žila] lebo každá sieť musí mať tieto laná, (žily) ony držia celú sieť, čo posilňujú, lebo ináč by to nemohlo byť, sieť by sa roztrhla.1 „Tam bolo také hrubé lano ako na prádlo, nie z takej obyčajnej nite, ale hrubý motúz to bol, ktorým potom stiahli sieť aj dolu, kde sú olová, aj hore, kde sú plaváky, korky. Lebo tam treba silný motúz. Taký hrubý bol, ako na čo sa vešalo prádlo.2 „Vlákna jedného lana z dvojice sa točili doľava, druhého doprava („jobbfonyású“, „balfonyású“). Lano objednávali tiež v Kolárove. K horným i spodným lanám boli za pomoci ihlice konopnou šnúrou pripevnené krajné očká siete. Horné zbvojené lano — „parás in“ — držal horný okraj siete. Na ňom boli rozmiestnené korkové plaváky — „parák“. Dolné zdvojené lano sa volal „ólmos ín“ a k nemu boli pripevnené olovené záťaže — „ólmok“. Plaváky a záťaže zabezpečovali, aby vyhodená sieť bola vo vode v zvislej polohe a tvorila v rieke akýsi plot. Korkové plaváky držali horný okraj siete bezprostredne pod hladinou vody, kým olovené záťaže ťahali spodný okraj siete ku dnu.

V skúmanom období boli plaváky zhotovované z továrenský vyrobených korkov, dávnejšie ich robili z kôry vŕby a topoľa. V prípade^ potreby však tento tradičný materiál používali ešte aj v skúmanom období. Plaváky vystruhávali rybári sami. Z kôry robili asi 7-centimetrové klátiky a neskôr z korku plaváky oválneho tvaru, ktoré v prostriedku prevŕtali. Korkové plaváky boli ľahšie, a preto lepšie držali horný okraj siete na hladine. Keď bola núdza o korok, rybári navliekali plaváky tak, aby aspoň každý tretí bol korkový, iba ostatné drevené (z kôry).

Aj záťaže liali rybári sami z kupovaného olova. Zhotovovanie olovených záťaží bola zvyčajne kolektívna práca. Olovo tavili vo formách z pálenej hliny Do pálenej tehly najprv vadlabali podlhovasté priehlbiny — „vájkok“. Do nich vlievali olovo, ktoré predtým boli zohriali v murárskom naberáku — vo „fandli“. Na odlievanie olovených záťaží používali súčasne viac foriem. Keď olovo v priehlbinách vychladlo, pomocou želiezok ho z nich povypichovali. Napoly vychladnuté olovo potom kladivom vyklepali na pliešky, ktoré boli na dvoch koncoch užšie a v prostriedku širšie.

Ako vidíme, v skúmanom období už kupovali rybári hotový základný materiál — sieť a lano. Ostatné časti spomínanej záťahovej siete si robili sami z kupovanej suroviny — napr. plaváky a záťaže.

Konečnú úpravu robili rybári tiež sami. Pripevnili k sieti laná, plaváky, záťaže, tyče so záťažami. Zostavenie siete sa začalo pripevnením lán. Tento úkon zvyčajne robili dvaja rybári. Jeden navliekal na horné lano plaváky, druhý zas na spodný umiestnil olovené pliešky, ktoré zahnul pomocou kladiva. Plaváky a záťaže boli na lanách rozmiestnené vo vzdialenosti 20—30 cm. Potom krajné očká siete priviazali k lanám konopným vláknom formou rybárskeho uzla. Tento úkon sa dial 40—45 cín dlhými ihlicami. Vzdialenosť medzi jednotlivými bodmi, kde boli očká pripevnené k lanám sa nazývali „punt“. „Keď sme nastavovali sieť, tieto medzere sa volali punty. Medzi všetky punty sme navliekli a tak našívali sieť, to bolo prišité takou hrubšou šnúrou. Korok hore, olovo