Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (14. évfolyam, 1990)

Kováčik, Ján - Dudich, Alexander: Ektoparazitofauna drobných zemných cicavcov

Ixodidae

Ixodes (Ixodes) ricinus (Linnaeus, 1758)

Literárne údaje: Podunajské Biskupice (Korbel, 1956, Hrbatý 1978, Reráček 1982); Vrakúňa, Horné Saliby (Korbel 1956); Gabčíkovo (Grulich et al. 1957, Lác et al. 1972); Cičov (Rosický 1952, Kiefer et al. 1982); Mužla (Rosický 1952); Rusovce, Vajnory, Rovinka, Komárno, Štúrovo, Jur pri Bratislave—Šúr Lác et al. 1972).

Materiál: 71 lariev a 2 nymfy z lokalít: Vŕbová n. Váhom—Kingyes, Nová Vieska, Orechová Potôň, Cilizská Radvaň, Virt, Mudroňovo, Jahodná, Jurová, Topoľoveo, Vrakuňa, Gbelce, Marcelová.

Hostitelia: S. araneus, C. leucodon, A microps, A. sylvaticiis, A. flavicollis, M. arvalis, Cl. glareolus.

Je to najhojnejší druh kliešťa na Podunajskej nížine, stretneme sa s ním takmer vo všetkých biotopoch. Má nebyčajne široké hostiteľské spektrum, rôzne štádiá boli nájdené na vyše 150 druhoch vtákov, cicavcov a plazov.

Ixodes (Ixodes) apronophorus (Schulce, 1924)

Literárne údaje: Cičov ex. M. oeconomus (Kiefer et al. 1982).

Druh rozšírený od nížin vysoko do hôr, žije v horách hrabošovitých hlodancov (Arvicola, M. arvalis) vo vlhkých biotopoch. Je známy ďalej z Malých Karpát a Borskej nížiny (Lichard 1970).

Ixodes (Pholeoixodes) arboricola (Schuze et Schlottke 1929)

Literárne údaje: Gabčíkovo (Černý, Balát 1960); Cičov ex. Passer montanus (Kiefer et al. 1982); Jur pri Bratislave—Šúr (Lichard 1970).

Hostiteľmi sú dutinové hniezdiče — vtáky, ako ďatle, sýkorky, vrabce, mucháriky, škorce a iné spevavce. V hniezdach sa vyskytujú po ceelý rok, v dôsledku svojrázneho vývoja je epidemiologický význam tohto druhu dosial nebojasnený-Ixodes (Pholeoixodes) lividus (Koch 1844).

Literárne údaje: Cilistov Balát, 1961) ex Riparia riparia.

Monoxénny druh, všetkými vývojovými štádiami je viazaný na kolónie brehule obyčajnej (Riparia riparia L.).

Dermacentor marginatus (Sulzer 1776)

Je to stepný kliešť rozšírený v pahorkatine na južných predhoriach Karpát. Jeho typickým biotopom sú suché krovité pasienky a degradované teplé dúbravy, imága cicajú na kopytníkoch (dobytok, ovce, kozy, jelenia a srnčia zver). V oblasti Podunajskej roviny, najmä v biotopoch lužného lesa D. marginatus nežije.

Dermacentor reticulatus (Fabricius 1794)

Literárne údaje: Podunajské Biskupice (Rháček 1982, Korbel 1956, Hrbatý 1978); Cičov (Rosický 1952, Nosek 1972, Kiefer et al. 1982); Mužla (Rosický 1952); Rovinka, Gabčíkovo, Samorín (Nosek 1972).

Hostiteľmi imág sú mäsožravce, kopytníky a ježe, nymfy a larvy

Hostiteľmi imág sú mäsožravce, kopytníky a ježe, nymfy a larvy cicajú na drobných cicavcoch. Biopotom D. reticulatus sú lužné lesy