Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (14. évfolyam, 1990)

Kováčik, Ján - Dudich, Alexander: Ektoparazitofauna drobných zemných cicavcov

(Mačička et al. 1956, Nosek 1972), vlhké lúk ya pasienky s krovinami a najmä okraje lesa. Obmedzenie voľnej pastvy v oblasti Podunajska v podstate vyriešilo zdravotne-veterinárny problém piroplazmózy dobytka, ktorého pôvodcovia — krvné plazmódiá (P. bovis, P. bigemina) prenášajú kliešte r. Dermacentor. Haemaphysalis (Haemaphysalis) concinna (Koch 1844).

Literárne údaje: Podunajské Biskupice (Reháček 1982, Hrbatý 1978); Vrakúň, H. Saliby (Korbel 1956); Mužla (Rosický 1952); Čičov (Kiefer et al. 1982); Šamorín, Rovinka, Gabčíkovo, Čičov, Galovo (Nosek 1971). Materiál: 1 N Virt ex. Cl. glareolus.

Rozšírený v lužných biotopoch celej Podunajskej nížiny. Larvy a nymfy cicajú na drobných hmyzožravcoch a hlodavcoch, imága parazitujú na mäsožravcoch, kopytníkoch, zajacoch a ježoch. Palearktický dru,h vývoj trvá až 3 roky.

Hyalomna plumbeum (Panzer 1795).

Literárne údaje: Topoľovec ex. H. sapiens (Nosek et al. 1982).

Je to mediterrárnny druh, ktorý je do strednej Európy pravidelne zavlečený migrujúcimi vtákmi. Tak boí nájdený v Karpatskej oblasti pri Hodoníne, Žiari n. Hronom (Cerný, Balát 1957); v Maďarsku v Zemplínskych vrchoch a v pohorí Pilis (Janisch, 1959 — ako H. impressum). Väčšina nálezy pochádzajú z vtákov ÍLuscinia, Erithacus, Aut hus) z oblastí ťahových ciest [Ďunaj-Morava, Tisa)Zo skúmaného územia je možné ďalej očakávať výskyt ešte nasledovných druhov kliešťov:

Ixodes (Ph.) canisuga (Johnston 1849) — z líšok, jazvecov.

Ixodes (E.)) trianguliaceps (Birula 1895) — z drobných cicavcov; tento druh bol zaznamenaný okrem horských oblastí Karpát aj na Borskej nížine.

Ixodes (Ph.) hexagonus (Leaxch 1815) — z ježa a drobných karhivor; Ixodes (E.) vesoertilionis (Koch 1844) — z netopierov;

Ixodes (I.) laguri Oienew 1929 — zo mysľa;

Ixodes (I.) redikorzevi (Oienew 1927) — zo stepných hlodavcov;

Doloženie výskytu ďalších druhov ixódových kliešťov z Podunajskej nížiny by predpokladalo väčšiu pozornosť venovať zberom ektoparazitov z väčších hlodavcov (sysle), mäsožravcov a netopierov, čo sa týka konečne aj ostatných skupín krvcicajúcich článkonožcov.

Trombiculidae — zamatkovce

Zamatkovce (Trombiculidae) tvoria druhove síce menej početnú, ale kvantitatívne najvýznamnejšiu zložku ektoparazitocenóz drobných zemných cicavcov. Sú to fázoví paraziti s úzkym vzťahom iba k hostiteľovi v Dreimaginálnom štádiu vývoja. Larvy, často v počte niekoľko sto exemplárov, bývajú prisaté v ušniciach a v záhyboch kože hostiteľa a niektoré druhy spôsobujú u nich ulcerujúce dermatitídy. Masový výskyt lariev zamatkovcov druhu Neotrombicula autumnalis (Shaw) a snáď aj ďalších ^ruhov v neskoré leto a na jeseň vyvoláva u citlivých ľudí dermatíHy — trombiculózu. Hromadný výskyt onemocnení býva nápadný najmä vo veľkomestách (Daniel, Červa 1955, Farkaš 1972 a i.). V niektorých subtropických oblastiach majú larvy trombikúl značný epidemiologický význam, sú vektormi onemocnení ktoré spôsobujú rickettsie. Imaginálne štádiá naproti tomu žijú neparaziticky, sú súčasťou spoločenstiev hrabanky a vrchných vrstiev pôdy (a edefónu).