Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (14. évfolyam, 1990)
Kováčik, Ján - Dudich, Alexander: Ektoparazitofauna drobných zemných cicavcov
biiulidae) (4378 ex ), 2 druhy kliešťov (Ixodidae) (74 ex.) a 6 druhov vší (Anoplura) (883 ex.). Prehľad materiálu ektoparazitov podľa skúmaných lokalít je zhrnutý v tab. 1. K identifikácii menovaných skupín ektoparazitov sme použili nasledovné pramene: Sixl, Nosek 1972; Smetana 1965; Wegner 1972 a Schlugerová (1955). Prehľad skúmaných lokalít Všetky lokality uvádzané v tomto príspevku sú vyznačené na náčrte (Obr. 1.) a sú v zozname opatrené kódom kvadrátu Databanky fauny Slovenska (DFS). Podrobnejšie údaje o charakteristike biotopov sú v prácach Dudich (1985), prípadne Dudich et al. (1985). 790 Podunajská rovina 8174 A Vŕbová n. Váhom, Kingyes, 17.—19. 2. 1981. 8274 A Komárno, Lándor—ŠPR Apáli, 17.—19. 2 -1981. 8172 C Čilizská Radvaň, 16.—18. 2. 1982. 7971 C Orechová Potôň, 8.—10. 9. 1981. 8272 A Cičov, Hamské tŕstie, 18.—19. 2. 1981. Literárne údaje: 7868 A, B Bratislava-mesto; 7868 D Bratislava—Petržalka, 7968 A Bratislava—Jarovce, 7968 B Bratislava—Rusovce, 7869 C Bratislava—Vajnory, 7869 A Jur pri Bratislave—ŠPR Jurský Šúr, 7969 A Podunajské Biskupice—Topoľové, 7969 A Dunajská Lúžna—Rovinka, 8274 B Komárno, 7869 A Vrakuňa, 8071 C Jurová, 7292 A Jahodná, 8171 D Topoľovec, 8171 A Gabčíkovo, 7872 D Horné Saliby, 8172 B Galovo, 7969 D Šamorín, 7969 D Cilistov. 804 Hronská pahorkatina 8272 B Marcelová, 5.-7. 10. 1982 8276 D Virt, 5—7. 10. 1982; 8. —10. 2. 1983; 9.—11. 8. 1983 8177 A Gbelce, ŠPR Parížske močiare, 3.-4. 3. 1981 8176 B Nová Vieska, 3.-5. 3. 1981 8175 D Mudroňovo, 9.—11. 8. 1983. Literárne údaje: 8277 B Mužla, 8278 A Štúrovo. Systematický prehľad zistených druhov Ixodoidea — kliešte Kliešte sú periodickí paraziti cicavcov, vtákov a plazov vo všetkých štádiách vývoja. Mnohé z nich sú viazané iba na hostiteľa, keď cicajú (I. ricinus, r. Haemaphysalis, r. Dermacentor) krv, iné druhy (I. apronophorus, I. arboricola a i.) sú všetkými štádiami viazané na horu či hniezda cicavcov a vtákov- Larvy a nymfy kliešťov sa spravidla kŕmia na drobných cicavcoch a plazoch, dospelé — najmä samičky napadajú poľovne zver, domáce zvieratá pri pasení, mäsožravce a tiež aj človeka. Nakoľko vývoj kliešťov trvá 2—4 roky, počas ktorého jednotlivé štádia často striedajú hostiteľov, majú prvoradý význam pri prenose (vektory) a udržiavaní prírodných ohnísk nákaz prenosných na človeka a hospodárske zvieratá (antropozoonózy). Mnohých pôvodcov (patoergontov) onemocnení, ako vírusy (napr. vírus kliešťovej eneefalitídy KE) a ricketsie prenášajú infikované samice na potomstvo (transovariálne), ktoré pôvodcu môže ďalej prechovávať do ďalších vývojových štádií (transštadiálny prenos). V podmienkach Podunajskej nížiny väčšina nami zistených druhov kliešťov sa podieľa na udržovaní ohnísk kliešťovej eneefalitídy (KE), ricketsióz, piroplazmózy a tularémie (Grešíková, Nosek 1981, Kožuch et al. 1982, Guryčová et al. 1982 a i.).
