Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (13. évfolyam, 1989)

Sándorová, Eleonóra: Sedliacke poľnohospodárstvo v prvej polovici 20. storočia

s prevrátenými bránami. Smyky

z

prútov („boronai“) videli aj najstarší informátori len v gazdovstvách svojich starých rodičov medzi odloženými, už nepoužívanými náradiami.

Zahrnutím zrna sa neukončila starostlivosť o sejbu. Na jeseň väčší gazdovia pustili na hustú sejbu dobytok, na jar zas prevrátenými bránami sejbu pobránili. Po silných mrazoch zhustili pôdu aj valcovaním. Pre túto oblasť v našom storočí nebol charakteristický chov oviec, no niekoľko málo veľkých gazdov, vlastniacich rozsiahle pasienky, sa špecializovalo na chov oviec. Ostatní gazdovia zvykli ich poprosiť na jeseň, aby zahnali ovce aj na ich parcely najmä v chotárnych častiach, kde pôda bola „riedka;“, piesočnatá. Starostlivosť o sejbu sa skončila začiatkom mája. Vtedy, keď ukončili sadenie okopanín, očistili jarné obilie od buriny. Nástrojom na pletie buriny bol styk s hrotom z kovaného železa v tvare V. Ďalšie obdobie po žatvu vyplňovali práce s okopaninami a zber otavy a siatych krmovín.

Žatva

Nástrojom žatvy v našom storočí je kosa s prídavným zariadením. Kosisko si gazdovia zhotovili väčšinou sami na oberučnom stolci z brestu alebo zo smreku (smrek kupovali v Dunajskej Strede). Kosiská mali dve rúčky. Dĺžka kosy je 80 až 85 cm. Po 20-tych rokoch sa v skúmaných obciach už len zriedkakedy objavili podomoví kosári, preto si kosy zadovážali v obchodoch Dunajskej Stredy. Zo 40-tych rokov poznáme už aj prípady zakúpenia žatevného stroja strednými gazdami.

Násadce („kajmó'

“) boli z konára s 2—3 výrastkami. K náradiam